Vaše nová deska "Šťastné dieťa" je v porovnání s "n5" hudební otočka o 180 stupňů: zvukem připomíná "Agnostiku". Skládala jste písně od začátku s tím, že se k takovému soundu chcete vrátit? Proč?

Album je akustický a nahratý na akustické nástroje. Elektroniku som na chvíľu odložila, ale teraz opäť skladám elektronické tracky. Pesničky zo "Šťastného dieťata" som väčšinou urobila na klavíri alebo gitare a chceli sme s Petrom Ostrouchovom skúsiť urobiť taký klasický nástrojový album. Slová ako vracať sa alebo návrat nerada používam, pretože od "Agnostiky" ubehlo veľa rokov, a síce je tiež nahraná na akustické nástroje, myslím že obsahovo sa celkom líši. Ja budem vždy skúšať niečo inak a niečo iné ako to, čo bolo posledné. Baví ma robiť to vždy inak, ako sa mi práve chce.

Byl Petr Ostrouchov první volbou k natáčení tohoto počinu?

S Petrom sme sa o tom, že spolu nahráme album, bavili už niekoľko rokov a bola otázka času, kedy sa do toho pustíme. Teraz som chcela desku urobiť s ním a som mu vďačná, že mal so mnou trpezlivosť a investoval do toho toľko energie a času, nehovoriac o tom, že album vydáva aj vo svojom vydavateľstve, sama by som si vydanie a nahratie nemohla dovoliť. Ani sa necítim ako producent akustických nástrojov, ja som skôr na tú elektroniku a zvuky. Teraz som nechcela, aby som si od nich trochu dala odstup aj čo sa týka živého hrania.

Když jste rozesílala e-maily s prosbou o pomoc s výrobou vinylových verzí nahrávky, zmínila jste, že poslední roky ve vašem hudebním životě "nebyly tak smooth, jako kdysi" Posluchači to tak ale možná nevnímají, protože od roku 2020 od vás dostali tři řadovky. Můžete tedy tato léta přiblížit?

Zhrnula by som to tak, že možno sociálne siete vytvárajú nejaký dojem, ale koncertov som veľa nehrala. A to bol vždy môj hlavný zdroj príjmu, čo sa počas covidu otočilo, a musela som nájsť cestu, ako to celé prežiť. Ešte stále som v štádiu, že si robím manažment sama, řídím dodávku, zháňam techniku a robím faktúry. Ľudia, ktorý v tomto odvetví nepracujú, si predstavujú, že sme nejaké naivné éterické bytosti, čo za nich každý robí všetky praktické úkony a my robíme len to umenie. Ale v skutočnosti je každý muzikant vlastne aj manažer, marketér, businessmann a účetní a řidič a v ideálnom prípade ešte motivuje celý svoj tým, aby sa na to za tých málo peňazí nevykašľal.

Takže to bol dlhodobý boj o prežitie a mám pocit, že som sa z toho ešte stále nespamätala a ešte stále sa to nerozbehlo znova tak, aby som si mohla povedať, že o mesiac budem v pohode a mohla v klidu spát. O to viac si vážim priazeň poslucháčov a ďakujem im za pomoc s financovaním tisku vinylů, pretože ja si vydávanie albumu vlastne už dnes nemôžem dovoliť. Mám šťastie, že mám poslucháčov a Petra a celý jeho tým.

Cover desky a další fotografie v bookletu jsou zvláštní: vidíme na nich pískové sochy, které vytvořila AI. Mají nějaký skrytý význam?

Túto interpretáciu by som rada nechala na poslucháčov po tom, ako si pustia album. (úsměv)

Používání AI v umění způsobilo ve světě kontroverzi. Vy z této technologie obavy nemáte?

Myslím že téma obáv z AI je klišé, ktoré sa opäť prehnalo internetom. Tak by sme mohli mať obavy zo všetkého, čo je nové a nepoznáme to, ale ja som vždy bola futurista. Technológie ľudstvu skôr pomôžu, než ublížia. Najväčšie obavy mám jedine z ľudí ako takých, keď vidím, čo všetko vystrájajú, napríklad ak sa len pozrieme na Ukrajinu alebo na výsledky volieb na Slovensku, ktoré vyhral populistický sociopat.

Proč se čerstvá studiovka jmenuje podle skladby "Šťastné dieťa"?

"Šťastné dieťa" je pesnička o nechcenom tehotenstve, alebo tehotenstve bez partnera a o rozhodovaní sa, či si dieťa nechať, alebo nie. Otázka pre ženu vždy veľmi náročná a otázka, do ktorej by sa nemali miešať politici. V texte rozmýšľam o životej situácií mojich nevlastných súrodencov, ktorých som stretla až v neskoršom veku, môjho brata som napríklad videla len raz. Myslela som na to, ako sa asi cítili ich matky, keď sa mali rozhodnúť, či vychovajú dieťa bez partnera. Moji súrodenci, ani ich matky to v živote nemali ľahké a mňa mrzí, že sme spolu nevyrastali ako rodina. Zároveň som počas písania textu rozmýšľala nad tým, čo ak by som bola tehotná ja, čo by som asi robila. A tým som chcela dať jasný statement o tom, že mi do tohto rozhodnutia nebude hovoriť absolútne nikto, ani štát, ani lekári, a že je to moja vec.

V textech používáte anglická slova, což je u vás novinka. Má to nějaký důvod?

Používam anglické výrazy v bežnej hovorovej reči. Mám blízky vzťah k anglickému jazyku a dlho som sa hanbila anglické výrazy používať, ale dnešní dvadsiatnici to robia ako niečo tak prirodzené, že mi dodali odvahu sa vykašľať na to, či to niekomu vadí. Bolo to vždy pre mňa prirodzené a nevnímam to ako pózu, s angličtinou som v kontakte denne, a tak ma baví prepletať ju aj do rodného jazyka.

Song "Pohár mlieka" je, tipuji, o někom z rodiny...? Slyšela tuto křehkou skladbu daná osoba?

Táto pesnička je o mojej babičke a je o tom, ako mi v živote chýba blízky vzťah so staršou ženou, inou generáciou, pretože moja babička žije ďaleko a vídame sa málo. Babička ju počula, je už veľmi stará a potešila sa, keď som jej ju zahrala u nej doma na gitare, ale podľa mňa na to ešte v ten deň aj zabudla.

Píseň "Neveríš si" pojednává o ženách, které nepřejí úspěch ostatním ženám. Setkáváte se s tímto v hudebním světě?

Áno, táto pesnička je o internalizovanom patriarcháte. Stretávam sa s tým, že keď prídem do kolektívu, kde sú ženy, cítim, aké sú niektoré opatrné a v strehu. Ženy si medzi sebou vedia narobiť poriadne drama, a tak mi príde dôležité zdôrazňovať to, že nemusíme pre seba pri každej bežnej situácii byť konkurencia, ale naopak, navzájom sa od seba učiť a byť k sebe empatické a láskavé. Aspoň tak sa snažím žiť ja.

Je "Tomboy" věnovaná někomu konkrétnímu? Můžete přiblížit, co to vlastně je?

Každý text je inšpirovaný niekým konkrétnym, a ak sa ma na to niekto spýta, väčšinou si robím srandu a hovorím: "Celý album je o tebe!" A pre mňa je to v metaforickom zmysle pravda, texty sú o našich príbehoch z tejto dekády a zažívame ich v prenesenom slova zmysle všetci. Tomboy dievča pre mňa je odkaz na to, že nerada nosím charakteristicky femininné oblečenie a nerada sa škatuľkujem do predstáv spoločnosti o tom, ako by sa malo dievča správať, čo by malo robiť, ako ba malo alebo nemalo rozpráva, rozmýšľať, a ani či by ona mala čakať na to, kým bude niekto iniciatívny vo flirtovaní, ale že to dnes už môže robiť každý, ako len chce. V texte spievam o zraniteľnosti mužov, ktorú ukazuje svojim deťom otec, a tým im je vzorom k tomu, aby sa ani oni nehanbili za svoju zraniteľnosť, ľudskosť.

Příběh v songu "Dosť" je opravdu hodně otevřený, používáte v něm i hlasové zprávy kamarádek. Jak vás napadlo je takto použít?

Hlasovky sú skutočný záznam mojich rozhovorov s kamoškami na iMessage, ktoré som nahrala z mobilu na rekordér a vložila ich do prázdnych miest. Ten track som urobila v Los Angeles v počítači na stole, keď som tam v listopadu 2022 na mesiac odišla písať a stretávať sa s ľuďmi, ktorí tam robia hudbu. Pôvodne tam boli iné nahrávky. Hovorila som tam niečo, čo mi spätne prišlo trochu príliš negatívne. Upozornil ma na to Jonatán Pastirčák, s ktorým často konzultujem demá. Nakoniec mi dávalo najväčší zmysel dať tam reálne hlasovky týkajúce sa úplne iných tém, ktoré umožňujú poslucháčom nahliadnuť do toho, čo si medzi sebou hovoria kamarátky, a tak je pre mňa celá tá pesnička o ženskom priateľstve, ktoré je často pre mňa nosný oporný bod a pomáha mi necítit sa sama.

V závěru desky najdeme ještě bonus "V noci", který už v jiné podobě známe z "Celibátu". Toto je tedy úplně prvotní verze?

Túto nahrávku sme urobili s Petrom asi ešte pred tromi rokmi, keď sme sa len začínali baviť o tom, že spolu nahráme album. Pamätám si veľmi dobre emóciu, v ktorej som vtedy bola, vždy keď ten song počujem.

"Šťastné dieťa" čekají dva křty v Praze (10. a 11. října) a jeden v Bratislavě (30. listopadu). Mohou se příznivci vašich elektronických kousků těšit i na ně, nebo pojmete večery čistě akusticky?

Na koncertoch zahráme aj niekoľko pesničiek z elektronických abumov, ale zahráme ich celé naživo, spolu s mojou novou úžasnou kapelou. Aranžmány vytvoril Miloš Klápště, ktorý hrá v skupine na basu, ale je aj kapelník a extrémne talentovaný muzikant. U nás hrá na syntetizátory, spieva a režíruje koncertnú verziu všetkých pesničiek. Na klavíri a synťáku bude hrať ďalší veľmi talentovaný muzikant Robin Galia, ktorý len teraz začal chodiť na pražskú HAMU a zároveň dokončuje VOŠ Jaroslava Ježka. A na bicie hrá Oliver Lipenský, ktorý už predtým so mnou hral a jeho hra sa mi tak veľmi páči, že by som si skupinu nevedela predstaviť bez neho. Okrem toho je to tiež mimoriadne nadaný hudobník a celkovo som z tejto zostavy nadšená a teším sa, keď budeme môcť hrať pre ľudí naživo.