Názov "Fossora" je odvodeninou latinského slova fossore alebo fodio, čo znamená kopať, prekopať sa, a následným prevedením do ženského rodu, uvádza sa na oficiálnom webe platne. Björk na nej teda znázorňuje "tú, ktorá sa prekopáva" - k základom, ku koreňom, k pôvodu. Ide o snahu (znovu)objaviť a poznať zdroj, ktorý je začiatkom toho zložitého systému zvaného život. Speváčka na titulnej strane CD vystupuje zo zeme ako dominantná bytosť obklopená komplexnou štruktúrou húb a organizmov.

Pokud byste chtěli mít album "Fossora" ve fyzické podobě, v našem shopu ji najdete v pěti různých formátech - dvě CD verze doplňují dva dvojvinyly a magnetofonová kazeta.

Po zvukovej stránke album veľmi konzistentne pretkávajú leitmotívy basklarinetov - niekedy znejúcich hrejivo, inokedy silne avantgardne, tvrdo a kakofónne - akoby ilustrujúcich pohyby, rast a premeny celého mykosystému. Prítomné sú nevtieravé subbasové linky opisne znázorňujúce najspodnejšiu vrstvu a pomerne časté zlomy premieňajúce hudobný priebeh do surového beatu techna v duchu žánru gabber (Björk si za týmto účelom prizvala k spolupráci indonézske punk-club duo Gabber Modus Operandi).

Vyššie spomenuté sa spája vo funkčnej symbióze už pri úvodnej skladbe "Atopos", ktorá vyšla ešte pred platňou ako prvý singel s extravagantným, zemito-ponurým klipom. Ukážkovou gradáciou pieseň vykulminuje až do šialenej techno/gabber party v závere. Basklarinety sa rozbiehajú postupne, skvele zaranžované, surovo znejúce; veci sa pozvoľna dávajú do pohybu. Priebeh sa zmierni v nasledujúcej, intímnej, ženskej "Ovule" s príznačnou björkovskou melodikou, prezentujúcu ďalší, osobnejší rozmer kolekcie.

"Mycelia" je kolážou elektronicky upravených hlasov a pohybom premosťujúcim k "Sorrowful Soil", chválospevu na zosnulú matku speváčky Hildu Rúna Hauksdóttir, ktorá zomrela v roku 2018. Takmer čisto vokálna skladba sa nesie v duchu islandskej tradície, pri ktorej smútočný zbor spieva vlastne akýsi suchý životopis nebohého. Björk si na pieseň prizvala ženský zbor Hamrahlíð Choir. Sprevádza ho iba basová linka pripomínajúci organový pedál posilňujúci sakrálnosť kompozície.

Matke je takisto venovaná aj ďalšia, sedemminútová "Ancestress". Tá je viac osobnou poctou na chvíľu sa odpútavajúcou od zeme, krásne presvietenou zvonmi a gongom, doplnenou výpravným videoklipom. Na nahrávke silne vyznievajú aj vokály syna autorky Sindriho Eldon Þórssona, ktoré tento impozantný hudobný epitaf dokonale dotvárajú.

"Fagurt Er í Fjörðum" vychádza z islandskej ľudovej pesničky (jazyk ako súčasť koreňov?) a plynule sa prelomí do temnej "Victimhood". Na "Allow" umělkyňa spolupracovala s Emilie Nicolas, a prináša tak idylický a odľahčený nádych s flautami. "Fungal City" zasa skvele pracuje s basklarinetmi, ktoré sa príjemne viažu na syntetizátory a subtílne vokály experimentálneho hudobníka Serpentwithfeet. Podobne ako pri "Atopos" skladba metamorfuje v dynamickú smršť gabber a beatu. Posledným, až rozkladne pôsobiacim mostom je dvojminútová "Trölla-Gabba", kde sa Björk experimentálne vskutku vyzabávala.

Proces sa uzatvára trojicou skladieb "Freefall", "Fossora" a "Her Mother's House", z ktorých prvá a posledne menovaná reprezentujú najlyrickejšiu podobu albumu so silným emocionálnym nábojom bez pátosu, zato s obrovskou vierou a nádejou. "Freefall" je čistou ódou na lásku, priezračnou a čarovne sa vinúcou s nádhernými slovami ("I let myself freefall into your arms, into the shape of love we have created…").

V záverečnej "Her Mother's House" zasa počujeme speváčkinu dcéru Ísadóru Bjarkardóttir Barney, ktorá sa podieľala na texte a vokáloch k piesni. Je to podmanivá meditatívna kóda Björk vyrovnávajúcej sa s lúčením dospievajúceho dieťaťa opúšťajúceho domov, hniezdo. V tejto nežnej a emocionálnej skladbe spracovala autorka tému materstva, materinskej lásky a opúšťania s absolútne majstrovskou citlivosťou a bravúrou.

Islandská umelkyňa vo svojich 56 rokoch stále túži objavovať a hľadať, a to ako umelecký výraz, tak aj ľudský: samu seba, esenciu a cestu za čo najviac pravdivým sebapoznaním. A to je veľmi fajn. Tým skôr, že sa jej to darí naozaj kvalitne. Hoci sa spočiatku pri postupnom zverejňovaní singlov mohlo zdať, že "Fossora" bude ťažkou, intelektuálnou, neuchopiteľnou extravagantnou náložou, album ako celok je toho takmer presným opakom. Vie zasiahnuť, prekvapiť aj zabaviť súčasne, a odráža sa na ňom enormné množstvo dobre odvedenej práce. Málokedy sa podarí zachytiť veci tak komplexne.