Vaším cílem po dokončení desky "The New Past" bylo si oddechnout. Stalo se tak? Kde jste byli na dovolené?

Áno. (úsměv) Spravili sme si všetci začiatkom júla také menšie kapelné prázdniny a každý sme sa rozleteli niekam inde. Ja som bol šiel do Portugalska, Rony do Chorvátska, Filip do Španielska a Aďo ako firemný hráč Meinlu na ich bubenícky festival do Nemecka.

Když jsme u toho cestování - kde byste si rádi zahráli? Máte nějaké vysněné místo?

Raz by sme si chceli zahrať na Marse! Ale v rámci tejto planéty by bolo super si niekedy zahrať na Readingu.

V době pořizování tohoto rozhovoru - máme rozjetou festivalovou sezónu, ale všimla jsem si, že letos moc nevystupujete - je to tím naordinovaným odpočinkem? Nebo jste díky nové desce nestihli zabookovat koncerty?

Dochádzalo u nás k menším organizačným zmenám v bookingu, ale už sa to ustálilo a máme už toho na ďalší rok rozjednaného dosť, takže sa moc tešíme.

Jedním z nejzajímavějších vystoupení pro vás mohl být i set na RfP, kde jste jako doma… Mimochodem nemrzí vás, že jste neviděli Slipknot, kteří hráli ve stejnou dobu?

To k tomu patrí. Keď chceš hrať na väčších festivaloch, musíš sa zmieriť s tým, že sa môže stať, že svojho obľúbeného interpreta neuvidíš kvôli svojmu vlastnému koncertu. V tomto máme ale priority jasné a na Slipknote sme už všetci aj tak boli, keď hrali v O2 arene, takže nás to zas tak moc nemrzelo.

Tam jste měli hrát akusticky, ale místo toho jste hrábli pořádně do strun. Pár akusticky zpracovaných písní jsme mohli slyšet na konci května, kdy jste křtili nové album "The New Past". Tehdy vám předskakovali i zahraniční Nature Trip. Proč právě oni a jak se s nimi znáte?

Jadro kapely Nature Trip poznáme ešte z čias Pilot Season a ľudsky sme si s nimi dobre sadli, preto nás napadlo ich pozvať do Akropole.

Předtím jste v jednom rozhovoru slíbili, že kdo přijde ten večer v pyžamu, má u vás vinyl. Kolik desek jste tedy rozdali? Pokud si dobře pamatuju, nikoho v pyžamu jsme tam neviděla.

Je to samozrejme preto, lebo pre všetkých ľudí v pyžame bol vyhradený špeciálny pyžamový VIP salónik s obrandovanými Wolfhooker dekami.

Na koncertě jste slavili i deset let, to svádí i k bilanci. Splnilo se vám v kariéře zatím vše, co jste si kdy vysnili?

Keďže snívame o tom, že si niekedy zahráme na Marse, tak nie. Celkovo tie ambície sa nám v priebehu fungovania vyvíjajú, a keby sme dosiahli všetko, čo sme si kedy vysnívali, možno by to tej motivácii posúvať sa ďalej aj trochu uškodilo. Ale minimálne z môjho osobného pohľadu môžem povedať, že moje 15ročné ja by bolo určite aspoň trochu hrdé na to, na akých akciách sme hrali, aké sa nám podarili vlastné koncerty a s koľkými mojimi detskými hrdinami sme zdieľali publikum. To si v občasných obdobiach pochybností v rámci gratitude exercise rád pripomínam. (smích)

K vám patří i nafukovací lama na stage diving. Je to proto, že holuba nikde neměli? (smích) Už jsi, Maťo, opatrnější? Loni sis přece poranil ruku...

Je pravda, že pôvodne som zháňal obrovského nafukovacieho holuba. Toho ale nikdy nemali, tak som si povedal, že by bolo fajn si na koncerty zohnať niečo najviac nemetalové a vyhrala to Lama Del Rey. S lamou som po minulom zážitku z RFP už opatrnejší ale zrovna v túto chvíľu som znova po luxácii ramena, tento krát za to môže wake board. (smích)

Ve vaší čtveřici jste si nechali udělat tetování, které se odkazuje na desku s pro vás magickým a symbolickým číslem "313". Proč právě toto se vám doslovně vrylo pod kůži? A má to symbolizovat pomyslnou dohodu, obdobně jako když Vinnetou uzavíral pokrevní bratrství s Old Shatterhandem?

Skôr taká svadobná obrúčka. (smích) Mať kapelu je ako mať vzťah s ďalšími 3 chlapcami, ktorí spolu musia držať v dobrom aj v zlom. Málo kapiel vydrží bez personálnych zmien tak dlho, a keď k ním nedojde v prvých 3 rokoch, väčšinou to už vydrží na celé fungovanie. "313" je názov nášho albumu, ktorý sme pomenovali podľa čísla na našej vtedajšej skúšobne. Toto číslo nás odvtedy prenasleduje. Dokonca aj pri exportovaní toho albumu sme si všimli že má 31,3 minúty, celý album v zipe mal 313 mb a každú chvíľu nám fanúšici posielajú, keď sa s tým číslom stretnú. (smích)

Aktuální studiovku jste prý dokončovali pod tlakem - měli jste přísný deadline. Bylo to třeba zásluhou labelu? Stále vám nechává volnou ruku a nemluví vám do toho? Nebo se vám pod tlakem pracuje lépe?

Bola to kombinácia viacerých vecí. Potrebujeme deadliny, lebo inak by sme veci odkladali alebo ich neustále dokončovali. Takže sme si vytvorili deadline tým, že sme bookli koncert v Paláci Akropolis, kde album pokrstíme. Takže sme boli nútení kopnúť do vrtule a neodkladať to! Zároveň nám všetkým aj určitá mieru stresu prospieva v kreativite a nedáva priestor na príliš veľký overthinking, ku ktorému máme sklony.

Desky děláte vždy dohromady, každý v kapele máte jistou funkci, například produkci má na svých bedrech Rony. Jak se to tříští s druhým producentským egem Filipa, který produkuje nahrávky jiných interpretů?

Záleží od songu, je to vždy o dohode. Niektoré songy v minulosti produkoval aj Filip. Tento krát sme sa vopred dohodli, že sa o väčšinu zvukovo postará Rony. S Filipom vzájomne nemajú žiadny problém aj mimo kapelu často na niektorých projektoch pracujú spolu ako producentské duo. Od začiatku vzájomne sa posúvajú a pomáhájú si.

Na novince více experimentujete se zvuky a vokály - často v nižších polohách než dřív. Byl to prvotní záměr, nebo se to samo časem vykrystalizovalo?

Šlo to tak nejak prirodzene. Sústreďovali sme sa predovšetkým na to, aby to boli v prvom rade dobré songy, a u väčšiny z nich to prirodzene zvádzalo k nižším polohám, takže sme tam nechceli dávať nasilu ječáky len preto, aby tam boli. Zároveň mi príde fajn, že táto moja nižšia poloha dostala viac priestoru, pretože mám hlas položený prirodzene trochu nižšie.

Čo sa týka zvukov, tak sme si vopred povedali, ktoré prvky by sme chceli, aby sa na celom albume opakovali. Takže sú tam často objavujú staré syntetizátory alebo deväťdesiatkový spôsob samplingu.

Ano, to je v soundu hodně slyšet. Dílo se navíc jmenuje "The New Past" = nová minulost. Co si pod tím mám představit? Návrat ke kořenům?

Má to viacej významov. Do nejakej miery to môže byť čiastočný hudobný návrat k našim koreňom. Ale chceli sme hlavne poukázať na to, že sa história stále opakuje, pretože ľudia nie sú schopní sa poučiť z minulosti a stále opakujú tie isté chyby. O tom je aj titulný song.. Zároveň sa veľká časť albumu točí okolo času v rôznych významoch, takže sme si povedali, že tak pomenujeme aj celý album.

V jaké rovině se to točí kolem času?

Čas nevieme zastaviť (aspoň to v túto chvíľu toho nie sme schopní (smích)) a občas to vie byť deprimujúce, keď má človek pocit, že mu uteká vlak. Niektoré songy sa dotýkajú existenciálnej kríze a sú o tom, že sme tu príliš krátko na to, aby sme svoj čas a energiu investovali do ľudí a vecí, ktoré za tú energiu a čas nestoja, a je dôležité vedieť, kedy ich odstrihnúť, aby sme sa boli schopní posunúť ďalej, aj keď to je samozrejme častokrát veľmi bolestivé.

Naprostý souhlas, tuto situaci zná asi každý. Jeden ze songů měl pracovní název "Karlos". O který šlo? A měly i ostatni kousky pracovní názvy? Tuším, že "Falling Down" byla "tojemarshall", je to tak?

Wow, skadiaľ to vieš? (smích) Áno, "tojemarshall" bol pôvodný názov "Falling Down", pretože nápad na úvodný riff vznikol, keď Rony testoval marshall. "Karlos" je jeden z mnohých pracovných názvov skladby "Time To Let Go".

Koukám, že další názvy se už nedozvím... Na desce původně byla jedna obzvláště veselá písnička, která ve finále nezapadla mezi zbytek. Co s ní bude?

To ešte uvidíme. Aktuálne je v šuplíku ale verím, že príde jej čas.

Rony produkoval píseň na Eurovizi rakouským zástupkyním. Co vy a tato soutěž?

Samozrejme sme nad tým párkrát rozmýšľali, dokonca sme k tomu aj boli oslovení. Nemali sme akurát ale rozrobený song, kde by sme si povedali, že to je ideálny kus do Eurovízie. A robiť účelovo song len kvôli súťaži sme nechceli.

Vaším cílem je hrát více v Německu. Čím vás zdejší scéna tak láká?

Čo sa týka tvrdšej gitarovej hudby, je tam asi najväčší trh, minimálne v rámci Európy, a máme tam pomerne dosť poslucháčov podľa Spotify štatistík. Tiež je tam veľa openminded ľudí, ktorí sa radi dostávajú k novým kapelám. A asi nikde inde nekupujú ľudia na koncertoch vinyly v takých objemoch. Zároveň tam k bookingu veľmi pekne pristupujú bookeri aj samotné kluby, a aj ak to náhodou boli veľmi malé akcie, vždy sme sa tam cítili príjemne.

Líbí se mi, že se nebojíte stát si za názorem a vaším směřováním, viz třeba veganství, ale i zrušení své účasti na festivalu Rock pod Kameňom kvůli Danu Landovi. Chápu, ale není to spíš už minulostí? Co kdysi hlásal, je dávno a teď je jiným člověkem... Není potřeba dát mu druhou šanci? Ne že bych se ho zastávala, ale při rozhovoru s ním jsem krapet změnila i svůj názor…

Keď sme zistili, že tam bude hrať aj Daniel Landa, tak sme si samozrejme spravili vlastný dosť intenzívny research, ako to s ním vlastne je, a našli sme dosť vecí a z celkom nedávnej minulosti, a povedali sme si, že na akcii, kde hrá tento človek, vystupovať nechceme.

Rozumím. Vám se říká Holoubci, co tak třeba předělat do metalovější podoby českou klasiku "Holubí dům? (úsměv)

Po vydaní songu "Stubborn", sme si všimli, že tam v jednej časti hrá gitara melódiu, ktorá pripomína refrén "Holubí dům", ale je to len náhoda.