Na profesionálnej hudobnej scéne sú Inhaler iba niečo vyše dvoch rokov, stihli sa však predstaviť na viacerých významných pódiách doma v Írsku, na britských ostrovoch či v Spojených štátoch. Českému publiku sú nemenej známi. Stačí spomenúť ich vystúpenie na Colours of Ostrava či pražský koncert z minulého roku, kde zahrali ako predkapela Arctic Monkeys.

Príťažlivosť a úspech mladej skupiny nie sú spôsobené len exkluzívnosťou frontmana Elijah Hewsona, ktorý je synom Bona z U2. Tá tomu síce sčasti prihráva, ale hlavné dôvody zdaru nájdeme inde. Už spomenutý debut formácie s názvom "It Won't Always Be Like This" sa totiž dostal na prvé miesto v britskej aj írskej oficiálnej hitparáde, stal sa najrýchlejšie predávaným debutovým albumom na vinyle, a súčasne sa Inhaler stali prvou írskou skupinou za posledných trinásť rokov, ktorá dosiahla takéto umiestnenie.

Vráťme sa však k tohtoročnej novinke. "Cuts & Bruises" vyšiel dva roky po debute. Po hudobnej stránke príliš odlišný nie je, snaží sa však predostrieť širšie spektrum tém a výrazových polôh. Kým prvotina rieši najmä romantické otázky a témy dvadsaťročných mladíkov, "Cuts & Bruises" sa snaží posunúť aj inde.

Album otvára "Just To Keep You Satisfied", ktorá je sľubným zahájením s typickým štadiónovým ťahom na bránu, príjemnými syntetizátormi, spevnou melódiou a údernými gitarami. Singel "Love Will Get You There" má jednoznačne najväčší hitový potenciál, a rýchlo poslucháča zasiahne. So singlami sa Inhaler celkom dobre trafili, pretože podobne, iba s o niečo väčšou štadiónovosťou, to platí aj pre druhý z nich "These Are The Days".

Tretí zo singlov, s piatym poradím na nahrávke, "If You're Gonna Break My Heart" sa už tlačí viac do sféry pop music, a naznačuje, že írski hudobníci majú aj túto tendenciu. V prípade tejto skladby ide ešte o celkom podarený kus. Ďalej na albume však už nezájdu, a tak druhá polovica pozostáva vlastne výlučne zo štadiónových kusov a lyrických, no voči indie rocku sa už evidentne vymedzujúcich popových piesní ("The Things I Do").

Nie je to ani tak problém Inhaler, ako skôr toho, že tento typ hudby proste ľahko a veľmi rýchlo zovšednie. Celkom príjemne sa k záveru vyníma melancholická "Valentine". Pri zvuku "Dublin in Ecstasy" si možno v najlepšom slova zmysle vybavíte U2, zvyšok však v štúdiovom formáte pôsobí jednotvárne až nudne, bez výraznejšej invencie.

"Cuts & Bruises", možno konštatovať, sa od predošlé sbierky snaží vo výrazových prostriedkoch posunúť ďalej. V konečnom dôsledku sa však stále opiera o tie isté silné stránky, o ktorých vie, že nimi disponuje: úderné gitarovky, štadiónové piesne, mladícky zjav hudobníkov a charizmatický spev Elijaha Hewsona. Inhaler prišli s novými pesničkami, ktoré skvele doplnia ich repertoár na koncertných pódiách, kde nepochybne patria. Koketovanie s pop music zaujme, avšak nie je príliš presvedčivé.

Vo výsledku platni chýba väčší nápad. Ten je na štúdiovom albume obzvlášť dôležitý a nosný. Inhaler ako mladučká kapela však majú pred sebou ešte veľa. Už teraz sú vynikajúcim koncertným zoskupením schopným získať si množstvo fanúšikov, a je dosť zrejmé, že zrelšie umelecké ambície sa prejavia až po čase.