Dublinská zostava Inhaler vydala v polovici februára tohto roku svoj druhý štúdiový album. "Cuts & Bruises" obsahuje jedenásť skladieb vrátane troch singlov, ktoré muzikanti predstavili ešte pred vydaním kompletnej platne. Nadviazali na úspešnú prvotinu "It Won't Always Be Like This"?
Na profesionálnej hudobnej scéne sú
Inhaler iba niečo vyše dvoch rokov, stihli sa však predstaviť na viacerých významných pódiách doma v Írsku, na britských ostrovoch či v Spojených štátoch. Českému publiku sú nemenej známi. Stačí spomenúť ich vystúpenie na Colours of Ostrava či pražský koncert z minulého roku, kde zahrali ako predkapela
Arctic Monkeys.
Príťažlivosť a úspech mladej skupiny nie sú spôsobené len exkluzívnosťou frontmana Elijah Hewsona, ktorý je synom
Bona z
U2. Tá tomu síce sčasti prihráva, ale hlavné dôvody zdaru nájdeme inde. Už spomenutý debut formácie s názvom
"It Won't Always Be Like This" sa totiž dostal na prvé miesto v britskej aj írskej oficiálnej hitparáde, stal sa najrýchlejšie predávaným debutovým albumom na vinyle, a súčasne sa Inhaler stali prvou írskou skupinou za posledných trinásť rokov, ktorá dosiahla takéto umiestnenie.
Vráťme sa však k tohtoročnej novinke. "Cuts & Bruises" vyšiel dva roky po debute. Po hudobnej stránke príliš odlišný nie je, snaží sa však predostrieť širšie spektrum tém a výrazových polôh. Kým prvotina rieši najmä romantické otázky a témy dvadsaťročných mladíkov, "Cuts & Bruises" sa snaží posunúť aj inde.
Album otvára "Just To Keep You Satisfied", ktorá je sľubným zahájením s typickým štadiónovým ťahom na bránu, príjemnými syntetizátormi, spevnou melódiou a údernými gitarami. Singel "Love Will Get You There" má jednoznačne najväčší hitový potenciál, a rýchlo poslucháča zasiahne. So singlami sa Inhaler celkom dobre trafili, pretože podobne, iba s o niečo väčšou
štadiónovosťou, to platí aj pre druhý z nich "These Are The Days".
Tretí zo singlov, s piatym poradím na nahrávke, "If You're Gonna Break My Heart" sa už tlačí viac do sféry pop music, a naznačuje, že írski hudobníci majú aj túto tendenciu. V prípade tejto skladby ide ešte o celkom podarený kus. Ďalej na albume však už nezájdu, a tak druhá polovica pozostáva vlastne výlučne zo štadiónových kusov a lyrických, no voči indie rocku sa už evidentne vymedzujúcich popových piesní ("The Things I Do").
Nie je to ani tak problém Inhaler, ako skôr toho, že tento typ hudby proste ľahko a veľmi rýchlo zovšednie. Celkom príjemne sa k záveru vyníma melancholická "Valentine". Pri zvuku "Dublin in Ecstasy" si možno v najlepšom slova zmysle vybavíte
U2, zvyšok však v štúdiovom formáte pôsobí jednotvárne až nudne, bez výraznejšej invencie.
"Cuts & Bruises", možno konštatovať, sa od predošlé sbierky snaží vo výrazových prostriedkoch posunúť ďalej. V konečnom dôsledku sa však stále opiera o tie isté silné stránky, o ktorých vie, že nimi disponuje: úderné gitarovky, štadiónové piesne, mladícky zjav hudobníkov a charizmatický spev Elijaha Hewsona. Inhaler prišli s novými pesničkami, ktoré skvele doplnia ich repertoár na koncertných pódiách, kde nepochybne patria. Koketovanie s pop music zaujme, avšak nie je príliš presvedčivé.
Vo výsledku platni chýba väčší nápad. Ten je na štúdiovom albume obzvlášť dôležitý a nosný. Inhaler ako mladučká kapela však majú pred sebou ešte veľa. Už teraz sú vynikajúcim koncertným zoskupením schopným získať si množstvo fanúšikov, a je dosť zrejmé, že zrelšie umelecké ambície sa prejavia až po čase.