shop.musicserver.cz
Živé kvety - Všetci sme ako na Titaniku. Sme pokojní a popíjame

Živé kvety - Všetci sme ako na Titaniku. Sme pokojní a popíjame

Vydáno: 27.09.2012 08:10 v sekci Rozhovory - Václav Trávníček | foto: facebook interpreta

Skupina Živé kvety vydává novou desku. Dostala název "Oľga, ideš svojím tempom!" a bratislavská kapela na ní ani tentokrát nemá důvod šetřit sebe nebo své okolí. "V týchto končinách Uhorska každý čaká len na rozkaz," zpívá v jedné z písniček Lucia Piussi, se kterou si musicserver.cz povídal.

Živé kvety, rozhovor
© facebook.com/zive.kvety
To zrovna nejsou slova do státní hymny. Kde jsi k nim přišla?

Vieš čo, to už je len taká pena zo všetkých našich úvah o tom, kde to žijeme. Všetko sme to už niekoľko-krát premysleli a toto je už iba taký destilát. Na tej vete sa mi páčilo, že nás akoby vracia do nejakého románu Sándora Máraia. Taký pohľad späť, ktorý trvá. Tak som ju tam dala.

Takže stádovost, pasivita...

Čaká sa na vodcu, ktorý dá povel. Smutný obraz, akoby z nejakej Danglárovej ilustrácie: V ospalej dedine čašníčka odháňa muchy nejakou špinavou handrou z putyky, kde ti donesú nejakú žbrndu.

Ve stejné písničce zároveň zpíváš, že "na trón dosadla najväčšia gorila a nič už jej nestojí v ceste".

To je úplne absurdné. Celá Gorila odhrmrela a Fico vôbec nevysvetlil - a národ to od neho ani nechcel vedieť - aká bola jeho účasť v celej kauze. Podľa môjho názoru ľuďom vôbec nevadí, že je práve on tá najväčšia gorila. To je tá najväčšia tragédia. Kto je za tým, že sa to prevalilo? Ja si hovorím, že logicky ten, ktorý z toho najviac profituje. Fico tam osobne figuruje. Zároveň je aj sila, aká hlúpa sa ukázala pravica. Škoda reči.

Kytarista Peter Bálik v knize "Perute" tvrdí, že u vás vnímá spíš jednotlivé písničky než desky. Ty jsou prý jen od toho, aby v písničkách nebyl chaos. Ty vnímáš nějaký posun mezi první deskou a aktuální "Oľgou"?

Ja si myslím, že naša nová platňa je dosť iná od všetkých predcházajúcich. Je to taký uzavretý celok. Jasne, že v sebe ideš od pesničky k pesničke, no podľa mňa je dobré, keď je tá platňa ako kniha: Má prvú a poslednú stranu a je v nej zakódovaný príbeh toho ktorého obdobia. Táto platňa má v sebe taký zvláštny pokoj a povedala by som, že je iná aj zvukovo, čo sa nám nejako zátračne podarilo. Zároveň sme sa aj pohrali so spevmi, na čom má zásluhu hlavne producent Ján Boleslav Kladivo. Dosť ma usmerňoval. Pesničky sme položili nižšie, takže sú v takých akoby teplých polohách.

Lucia Piussi (Živé kvety) o písníčkách z nové desky - "Zázraky"

A když se budeme bavit o nějakém názorovém vývoji?

Človek sa vekom vyvíja a postupom času ho zaujímajú iné veci, než ho zaujímali kedysi. Niečím si tiež prelezeš... a keď si tým už prelezeš, už sa k tomu nevraciaš. Základ je, aby si bol na nejakej ceste. Potom automaticky tie veci, ktoré so sebou zhŕňaš, sú iné. Sú to iné kamienky a iné rastlinky. Kto naozaj tvorí a nerobí vyložene výrobky, musí sám seba prekvapovať.

Živé kvety, rozhovor
© facebook.com/zive.kvety
Prý jste ale dlouho neměli rádi vaši první desku?

Museli sme počkať na našu kapelu, ktorá na prvej platni chýbala. To boli skôr najatí spriatelení ľudia. Vždy sme túžili mať vlastnú kapelu, ktorej zvuk vzniká z toho, že tí ľudia hrajú dlho spolu. Túto túžbu sme si museli uspokojiť a až potom sme sa mohli zhovievavejšie pozrieť na prvú platňu a niečo na nej aj uznať. Museli sme proste vykročiť úplne naopak.

Bálik také svého času neměl rád album "Bez konca".

Vtedy sme sa velmi narobili pri mixovaní. Bálik to hovorí ako hodinár, ktorý bol dlho zavretý v hodinách, ktoré montoval. Pozná všetky tie kolieska. Tiež si musel oddýchnuť. Nedávno mi hovoril, že to počul a s odstupom, po tých rokoch, si hovoril, že to je normálne dobré. Vieš, niekedy keď to vzniká podstúpiš namáhavú cestu, a potom to dielko chvíľu neznášaš. To sa nám stáva často.

Takže je dobré dokončit desku, dát si dovolenou, a teprve pak s ní předstoupit před lidi.

A možno niekedy musíš nahrať aj iné platne, aby si sa na to pozeral inak. Lebo keď to dokončíš, počuješ tam úplne všetko.

Živé kvety

Živé kvety
Bratislavská kapela vznikla na jaře 1994, ale první desku natočila až po šesti letech existence. Po eponymním debutu (2000) následovala studiová alba "V dobrom aj v zlom" (2003), "Na mojej ulici" (2004), "Sloboda" (2005), "Bez konca" (2007), "12 + 1" (2008), "Zlaté časy" (2009) a "Spúšť" (2010). V loňském roce přišly Živé kvety s projektem "Perute" (kniha + CD + DVD) a na letošní podzim nachystaly novinku s tajuplným názvem "Oľga, ideš svojím tempom!". Současnou sestavu kapely, ceněné pro nekompromisní přístup a autenticitu v tvorbě, tvoří Peter Bálik (kytara), Agnes Lovecká (bicí, housle), Juraj Mironov (baskytara, akordeon), Jakub Kratochvíl (kytara, klavír) a zpěvačka a autorka textů Lucia Piussi, která také napsala román "Láska je sliepka", sbírku povídek "Život je krátky" a momentáně pracuje na fantasy díle, si musicserver.cz v Bratislavě povídal.

Jak to bylo v případě "Oľga, ideš svojím tempom"?

Teraz sme boli hneď spokojní, najmä čo sa týka zvuku. Môžem všetkým odporučiť štúdio Lavagance lebo to bola bomba. Postavili si ho sami vlastnými rukami, čo je v našich končinách niečo neuveriteľné. Vybudovali ho v bývalej továrni. Z ich kapely je jeden človek architekt, ten to navrhol, a oni to po rokoch driny dotiahli. Mali sme šťastie aj na vynálezca Kladiva a majstra zvuku Mareka Rakovického. Štastne sa nám tiež urodili pesničky. Pekne sme si na ne počkali. Veľa sme ich tiež hodili cez palubu, ale o tých, ktoré prežili, sme vedeli, že sú super a že sme si s nimi istí. Všetko si to sadlo. Podstúpili sme iba jeden drastický boj. Kvôli pesničke "Sama sebou" sme si prešli mukami. Nakoniec sme ju nahrali na piaty pokus vo verzii iba s klavírom a gitarou. Všetky ostatné išli ale strašne hladko.

Mimochodem, po Internetu koluje video s coverem "Sama sebou" od Ažary. Kdo je Ažara?

Ažara je dievča, s ktorým som sa zoznámila v Kazachstane, meste Taldi-Kurgan. Hneď, keď sa dozvedela, že hrám vlastné pesničky, chcela všetko vedieť. Musela som jej rozprávať o nás v kapele, úplné podrobnosti ju zaujímali, každý detail a ja som si tam dakde pri čínskej hranici vďaka nej veľa uvedomila. Tú pesničku som ju naučila hrať na gitare. Ona vôbec nevedela hrať na gitare, ale je hudobníčka, má veľký talent, tak to zvládla ľavou zadnou. A potom nám ju poslala ako darček, pesničku sama nahrala a nafilmovala sa pri tom. Tá jej verzia je nedosiahnuteľná.

Lucia Piussi (Živé kvety) o písničkách z nové desky - "Kde to žijeme"

Řekla jsi, že z písniček na nové desce dýchá pokoj. Ony jsou vlastně často ve středním nebo pomalém tempu. Je to náhoda, nebo naplňujete hudební klišé rockových kapel, co časem měknou?

Povedali sme si, že rýchlosť nehrá rolu. Dôležitá je mágia. Možno, že život priniesol také témy. Keď chceš kričať, pesničky si to vyžiadajú. Teraz z toho cítím také akési zmierenie. Väščina pesničiek je v textoch meditatívnych. Znie to debilne, ale akoby cez niečo išli ako keby skúmavym, pomalým spôsobom. A to si potom vypýta pomalšie tempo. Ja som napríklad túžila, aby sme mali takýto album, ktorý bude kompaktný a premyšlavý, aby v ňom mohol človek ísť permanentne.

Živé kvety, rozhovor
© facebook.com/zive.kvety
Jakým způsobem dáváte vlastně písničky dohromady? Jde o kolektivní práci?

Dokopy dáme pesničku my dvaja s Bálikom. Sme tak napojení. Skoro nikdy ju nevymyslíme všetci naraz. Už sme sa aj snažili, no možno sa týmto smerom ešte musíme vyvinúť. Uvidíme. Najlepšie to funguje tak, že s Bálikom donesieme holú pesničku. Može byť hocijaká, no kým do nej ostatní nezapadnú vlastným neopakovatelným spôsobom, nikdy sa neozve a môžme ju celú zahodiť. Vieš, človek vždy skladá to, čo sám chce počuť, aby z toho mohol žiť. Nová pesnička, to je pre našu kapelu ako pre straku klenot.

Ty do písniček dodáváš hodně věcí ze svého osobního života. Není to potom masochismus, připomínat si je i na koncertech?

Keď sa ti to páči ako pesnička, už ti to tú vec ani nepripomína, už ťa to nedlávi. Lebo tá pesnička si už žije svojim životom. Vieš čo je za tým, ale už je to odosobnené. Prežívam len tú pesničku. Je to ako keby otlačok kusu živej skrvavenej hmoty do skaly. Ako kus fosílie. Krása musí tú špinu zbaviť života, aby sme nemali stále hlavu v záchodovej mise.

Ozval se už někdy někdo, kdo se v songu poznal?

Asi hej, ale teraz si asi nespomeniem. Veľa ľudí sa pozná v niečom, čo ani nie je o nich. Ale to je v poriadku, lebo tými pesničkami sa snažíš podrobne popísať niečo zo seba. A keď to pomenuješ verne, zistíš, že to strašne veľa ľudí vidí takisto. Čo ma vlastne vždy poteší, že nie som sama blázon.

Lucia Piussi (Živé kvety) o písničkách z nové desky - "Na Žilinskej ulici"

Zkrátka pojmenuješ nějaký archetyp, vzorec chování.

Ja si myslím, že nie sme od seba veľmi odlišní. Keď niečo verne popíšeš, je zákonité, že sa v tom vidia aj iní.

Ty jsi nějak reagovala, když o tobě Koňýk ze Zóny A napsal písničku "Lucia"?

Vtedy som sa strašne hnevala. Vyčítala som mu, ako tam mohol nechať moje meno, a on sa odvolával na svoje punkové vzory, ktoré do pesniček dávali iba naozajstné mená a basta. Jasné, že som sa hanbila. Keď človek niečo tvorí, všeličo si povymýšla. To som mala chodiť a vysvetlovať ľudom, že nemám nič proti Ramones? Musela som to nejako prežiť. Nasral ma aj tým, že tam má strašne trapné rýmy a podobne. Dnes si hovorím, že to prináša tvorba a že na to mal právo. Jeho dôvod na pesničku bol skutočný a preto aj prežila.

Živé kvety, rozhovor
© facebook.com/zive.kvety
Mimochodem, je to jediná písnička, co o tobe vznikla?

Ešte som počula o jednej, to už je dosť dávno. A potom asi ešte o jednej. Ale to asi nemôžem prezrádzať (červená se). A možno sa aj mýlim a tiež vidím niečo niekde, kde to nie je.

Pojďme se chvíli bavit o tvém psaní. Ernest Hemingway svého času řekl, že "na psaní vlastně nic není. Zkrátka si sednete ke stroji a začnete krvácet." Taky krvácíš?

To je frajerská veta, za to ho uznávam. To je dokonalé. Dúfam, že áno! Myslím, že je strašne vidno, keď niekto len tak píše a je za tým len papier. Ja to proste vidím. Stačia mi dva odseky a tá kniha ide bokom, máš smolu, kamarát. Môže tam autor štylizovať čo chce. Nemusíš v každom momente priamo púšťať žilou, no vždy to píšeš naozaj všetkým, čo máš. Žiadna slohová práca! Kamarátka mi hovorila zaujímavý príbeh. Jedna spisovateľka mala besedu a na ňu prišlo deväťročné dievčatko. V rámci diskusie sa opýtalo: "Ja som s vami čítala rozhovor a vy ste v ňom hovorila, že písanie je strašne ťažká a namáhavá práca, je to iba drina, lebo je pri tom človek sám, v noci, len s počítačom a iba píše a píše. Ja si ale myslím, že spisovateľ je so svojimi postavami šťastný, nie?" Tá spisovateľka mala v tom momente pochopiť, že má robiť inú prácu. Pokiaľ bude to dievčatko raz písať, to podstatné vie už teraz.

Lucia Piussi (Živé kvety) o písničkách z nové desky - "Keby (Škoda, že nič nerobíš)"

Kde se vlastě v člověku, který je v práci zavalen knihami (Lucia pracovala několik let v nakladatelství a knihkupectví Artforum – pozn.) , vezme potřeba ještě něakou svoji knihu sám napsat?

Ja som človek, ktorý stále túži niečo vytvoriť. A keď netvorí, chodí a stále premýšlá, čo by robil. Mám to v sebe. Takisto sa aj rada pozriem, čo ostatní robia. Koľkokrát si hovorím: Ty kokos, ten na to ako ide? A samozrejme - všetci, čo niečo tvoria, sú strašní zlodeji.

Živé kvety, rozhovor
© facebook.com/zive.kvety
Žárlíš někdy na autory, které sama čteš?

Ja keď nájdem niečo akoby príbuzné, úplne skáčem od radosti. Nie žiarlivost, je to úplný výkrik: Jasné! Takto sa to robí! Mne to robí chúťky. Preto mám rada knihy. To je akoby si bol vinár, čo sa snaží vyrobiť vlastné vínko a popritom ochutnáva cudzie. To ťa aj hecuje a nejakým spôsobom inšpiruje. Čím lepšiu vec čítam, je to akoby mi niekto dával strašne dobré kvapky. Raz som sedela a čítala presne tak, ako ľudia pozerajú hokej...

...gól!

Tak to bolo! Každá veta! Bol to Jack London - "Martin Eden".

Ta kniha je vlastně o něm samotném.

A ako je napísaná! Génius píše o tom, ako vyšiel z najnižších vrstiev, vyhrabal sa zo všivavého života nádenného námorníka, vzdelával sa, študoval, prešiel všetkými spoločenskými vrstvami a prekukol svet. Viem, že takú knihu nenapíšem lebo je to rovnaké akoby som chcela vymyslieť Pytagorovu vetu. Ale je to tak, že si z tej knihy môžeš strašne veľa pre seba vziať. Utvrdíš sa v tom podstatnom a ty môžeš priniesť zasa iným ľudom iný dar. Je to rovnaké ako v hudbe. Geniálnu trojakordovú pesničku môže vymyslieť hocikto. Nemusíš na to mať žiadnu technológiu. Doležité je, že máš dôvod.

Živé kvety, rozhovor
© facebook.com/zive.kvety
V jednom z červencových vydání pořadu České televize "Před půlnocí" jsi řekla, že máš od Čestmíra Kopeckého nabídku zpracovat filmový scénář na motivy tvé druhé knihy "Život je krátky". Jak jsi daleko?

Prvú verziu som už aj napísala, no zatiaľ to stojí. Strašne rada by som pri tom spolupracovala so svojou sestrou Zuzanou, ktorá je inak dokumentaristka. Už sa iba musí rozbehnúť nejaký systém získania peňazí. Ale verím tomu, že to natočíme.

Za chvíli tu máme rok umrtí Magora Jirouse. Budete vzpomínat?

Dokonca pôjdeme na také miniturné so skupinou Garage a Dášou Vokatou. Sú to nejaké tri koncerty a volajú sa "Ahoj Magore". Robí to pán Lábus, ktorý k nemu mal blízko. Veľmi sa na to teším.

Lucia Piussi (Živé kvety) o písničkách z nové desky - "Sama sebou" & "Bojíš výšky"

Tady po Bratislavě jsem o Magorovi slyšel různé zkazky...

S Magorom boli vždy šialené príhody. To bol človek, ktorého by si v tom momente zabil, keď už ho máš dosť. A akonáhle je preč, strašne na neho spomínaš. Hovoril ľudom drsnú pravdu, ktorú si ľudia inak nehovoria, čo je zázračné. Človek to docení. Je to kruté, ale zdravé.

Co sis od něj vyslechla?

Hovoril trebárs: "Teď na mě nemluv." Lebo okolo išla baba čo mala veľké kozy. Magor nebol nebezpečný. Naozaj nebezpeční ľudia sú zákerní. Ale Magor bol predvídateľný. Zažila som, že keď mu niekto robil zle, tak sa ohradil. Ináč bol plný humoru a vedel sa veľmi tešiť zo života. Jemu odišiel vlak s vecami a on nad tým mávol rukou a bol rád, že pri sebe nič nemá... Ľutoval, že prišiel o zápisník, no nelamentoval. Bol rád, že mu ostalo euro päťdesiať. Ešte sa s holubmi podelil o rožok. Úplná sloboda a voľnosť. To na človeka dýchlo rozšafné gesto skutočného básnika ulice.

Živé kvety, rozhovor
© facebook.com/zive.kvety
Líbila se mu vaše písnička "S Magorom" z desky "Zlaté časy"?

O tej sme sa nerozprávali. Ale Dáša Vokatá mi hovorila, že sa uchechtával a naparoval, keď ju počúval. Mimochodom refrén tej pesničky vznikol v našej skúšobni dva dni potom, čo sme sa s ním stretli. Bálik hral nejaký akord a ja som začala spievať. Mozog s ním zažil strašne veľa, asi sme toho boli stále ešte plní.

V roce 1975 napsal Magor ve své "Zprávě o třetím českém národním obrození" toto: "Cílem undergroundu u nás je vytvoření druhé kultury. Kultury, která bude nezávislá na oficiálních komunikačních kanálech a společenském ocenění a hierarchii hodnot, jak jimi vládne establishment. Kultury, která nemůže mít za cíl destrukci establishmentu, protože by se mu tím sama vehnala do náruče." Není to nadčasové?

Myslím, že to platí stále. Vieš čo? Ja mám rada Magorove básne, ale najviac ma uchvacuje jeho kritický duch a táto jeho schopnosť záznamu. Napríklad kniha "Pravdivý příběh Plastic People". Tá keď príde človeku v správny čas do života, vie ho to vyformovať. Je veľa dobrých básnikov, aj na Magorových básniach sa viem zabávať, ale toto presne je jeho najväčší prínos. Radšej nehrať vôbec, ako sa prispôsobovať establishmentu. Jeho nekompromisný duch je prínosom pre celú krajinu. Magor je skutočný génius národa. Len národ je stádo a je škoda, že to málokto vidí.

Lucia Piussi (Živé kvety) o písničkách z nové desky - "Posledný pes"

Jak se to daří chápat Živým kvetům?

My sme tým vlastne vyformovaní. Presne na tomto princípe fungovala Stoka. To bolo jediné divadlo s krčmou, ktoré nebolo zriadené ani štátom, ani mestom, takže tam žiadny úradník nemal žiadnu moc. To sa ukázalo za Mečiara, kedy do Stoky naliezla celá opozícia. Boli tam naozaj všetci. V štátnych divadlách sa báli organizovať niečo opozičné, lebo mali pred Mečiarom bobky. Veď to boli kruté časy. Vyhadzovali sa autá do vzduchu a ľudia boli posratí. My sme ľuďom otvorili dvere a Stoka praskala vo švíkoch. Pre mňa teda boli objavy Magorových slov utvrdenie v ceste, ktorú chcem kráčať.

Jaké "dni sú pred vami"?

To keby som vedela... Myslím, že sa všetko v tejto Európe musí rozsypať, lebo je to choré, zlé a brutálne. Rátam, že to bude bolieť. Minule som išla mestom, pozerala turistov a došlo mi, ako žijeme všetci na dlh a ako je celý ten systém umelý. Všetci sme ako na Titaniku. Sme pokojní a popíjame. Verím ale, že keď všeko skrachuje, že to bude zároveň aj očistné. Čo sa našej kapely týka, tak dúfam, že tu budeme pre ľudí, aby sme ich v krušných chvíľach zahriali pri srdci. Ľudia niekedy začnú rozmýšlať až keď musia. A to je vždy úrodná pôda pre také kapely, ako sme my. Zároveň si pripomínam slová jedného vojnového veterána z Francúzska. Snažil sa vo svojej knihe mladým ľuďom hovoriť, že bol niekoľkokrát zostrelený a život ho naučil nebáť sa. Lebo vždy, keď bolo naozaj zle, čakalo hneď za rohom nejaké dobro. Že zlo a dobro idú vždy ruka v ruke a sú úzko prepojené.


NÁZORY
  • ... (Marek, 27.09.2012 10:07) Reagovat

    intelektuálne bahno

    • Re: ... (bulsara, 27.09.2012 18:30) Reagovat

      Možno bahno, ale celospoločensky neškodné ....To sa ale nedá povedať o morálnom bahne v gubernii pod Tatrami, aktuálne vedenej - obahnovávanej (či skôr valcovanej) pseudosociálnymi zmrdmi na čele s veľkohubým veľkým vodcom Fickom neomylným ... A to ti je bratku bahno ničiace spoločnosť skrz-naskrz....

    • Re: ... (Jana, 18.11.2012 17:16) Reagovat

      Říci o tak krásném rozhovoru s tak moudrým človělkem, že jde o intelektuální bahno, znamená jen jediné : dotyčný je naprostý blb, kterému prostě nebylo myšlenkově shůry dáno...

  • Len môj osobný názor (neviem, 01.10.2012 19:52) Reagovat

    Počul som síce len zopár pesničiek od tejto kapelky,ale stačilo mi...Pána Bálika mám celkom v oblube,píše recenzie pre časopis Týždeň aj pre denník SME..mám dojem,že sa mu páčia aj The Smiths a podobné maškrtky...tak som bol zvedavý.Texty majú síce zaujímavé,ale čo takto sa naučiť aspon trošku hrať..Neviem či si robia srandu,alebo ja by som si mal dať vyšprincovať uši.

    • Re: Len môj osobný názor (tla, 04.10.2012 07:42) Reagovat

      Vyšprincuj, stojí to za to. ŽK patří k tomu nejlepšímu, co tu máme (většinu svého života jsem prožil v Československu, tak jsem si to ještě pořád nezvykl oddělovat).


DOPORUČENÉ ČLÁNKY
Pohled do českých hitparád 12. týden 2024
Dua Lipa a Benson Boone stále vládnou singlovým žebříčkům, The Rolling Stones jsou hranější než Mirai Pravidelný vítěz českého albového žebříčku Viktor Sheen se musel v aktuálním kole sklonit před svým žánrovým souputníkem, vedení totiž přebírá Grey256 s nahrávkou "Tentokrát". Rádiové hitparádě nadále neohroženě... čtěte zde
Vydáno: 29.03.2024 08:30 v sekci Novinky | České hitparády
We Are Domi - Love Every Part Of It 9/10
Video: We Are Domi doplnili skvělý elektropopový song "Love Every Part Of It" netradičním videoklipem Trojice We Are Domi, jež se mnohým vryla do paměti v roce 2022 svojí účastí v Eurovizi, přichází s povedenou písničkou "Love Every Part of It". V ní se snaží bořit stereotypy a noří se do tlaků společenských očekávání ve... čtěte zde
Vydáno: 28.03.2024 14:00 v sekci Audio / Video | Video
Nové desky 12/2024 - od Elbow přes Shakiru po Janu Kirschner
Nové desky 12/2024 - od Elbow přes Shakiru po Janu Kirschner Už týden před Velikonocemi přišla do obchodů velmi bohatá nadílka novinek v čele se Shakirou, Elbow, Gossip nebo Alestorm. K nim se přidali například Gary Clark Jr., Fletcher, Kenny Chesney, Empress Of, Pnau, The Veronicas a zejména... čtěte zde
Vydáno: 27.03.2024 22:00 v sekci Novinky | Nové desky
The Jesus and Mary Chain - Glasgow Eyes 7/10
Recenze: The Jesus And Mary Chain oslavují deskou "Glasgow Eyes" 40 let na scéně Píše se rok 2024 a je tak trochu zázrak, že The Jesus And Mary Chain stále tvoří hudbu. Když se totiž v roce 1999 rozpadli, málokoho napadlo, že bratři Jim a William Reidovi budou ještě někdy spolupracovat. A přece se teď vracejí... čtěte zde
Vydáno: 27.03.2024 16:15 v sekci Recenze
Justin Timberlake - Everything I Thought It Was 8/10
Recenze: Justin Timberlake se na "Everything I Thought It Was" trochu zacyklil. Ale to nevadí Justinu Timberlakovi lze vyčítat ledacos, ale určitě nelze tvrdit, že neexperimentuje. Naopak - snahu vykročit ze zajetých trendů a vyšlapávat nové cesty ukazuje celou svou dospělou kariéru. A daří se mu. Kromě toho, že se stal... čtěte zde
Vydáno: 27.03.2024 08:30 v sekci Recenze
SOUVISEJÍCÍ ČLÁNKY
- Nové desky 8/2024 - od Roda Stewarta přes MGMT po Amaranthe (28.02.2024 22:30)
- Video: Básník J.H. Krchovský a jeho Krch-Off Band představuje "Tvůj hrnek" a láká na nové album (12.01.2024 16:41)
- Video: Premiéra: Terrible 2s v "Petržalské symfónii" vzpomínají na léto (24.11.2021 13:00)
- Letošní Record Store Day bude mít dva termíny, čekat můžeme raritky od St. Vincent, Lady Gaga nebo The Cure (10.04.2021 10:55)
- Kapela Živé kvety nečekaně oznámila ukončení činnosti (17.02.2021 07:58)
- Recenze: Skupina Živé kvety se vydala na "Cesty, ktoré nevedú nikam" (30.09.2020 15:30)
- Video: Živé kvety v "Salutuj" vyhlížejí slunce na obzoru (03.06.2020 11:05)
- Fotogalerie: Skromný olomoucký festival Vlnobytí 2019 v obrazech (01.07.2019 10:02)
- Olomouckou Korunní pevnůstku rozezní Vlnobytí 2019 (09.06.2019 11:53)
- Audio: Rakovicky upozorňuje na debutové album singlem "Permanent War" (08.01.2019 08:09)

ALBUM TÝDNE 13/2024

Moimir Papalescu & The Nihilists
Mystery Women In The Acid Pools

Jedna z mnoha tváří Moimira Papalescu, projekt Moimir Papalescu & The Nihilists, dlouhá léta spal. V roce 2006 odešel po albu "Lewis Neptune" na vrcholu. Trojici protagonistů zaválo tvůrčí pnutí různými směry, po sedmnácti letech se ale spojilo pro nové album "Mystery Woman In the Acid Pools". Povedlo se?

8/10

NEJČTENĚJŠÍ ČLÁNKY (za poslední týden)

FILMSERVER.CZ PÍŠE

FULLMOONZINE.CZ PÍŠE

SPARK PÍŠE

CO, KDY, KDE   (doporučujeme)

Pá 29.03.
Judas Priest (UK) / Saxon (UK) / Uriah Heep (UK) (O2 arena, Praha)
Út 09.04.
The Academic (IRL) (Futurum Music Bar, Praha)
Út 16.04.
Dave Matthews Band (US) (O2 Universum, Praha)
Út 16.04.
Lil Tracy (US) / Brennan Savage (US) (Fuchs2, Praha)
St 17.04.
Foreign Beggars (UK) (Bike_Jesus, Praha)
Čt 18.04.
Slash feat. Myles Kennedy & The Conspirators (US) (Winning Group arena, Brno)
Ne 21.04.
Fletcher (SaSaZu, Praha)
Út 23.04.
Walter Trout (US) (Divadlo Archa, Praha)
St 08.05.
Tate McRae (US) (Forum Karlín, Praha)
So 11.05.
Rammstein (DE) (Letiště Letňany, Praha)

» zobrazit všechny akce «

OBLÍBENÍ INTERPRETI (za poslední týden)

Prince Justin Bieber The Prodigy Vladimír Mišík AC/DC Queen Adele Rush Kabát Karel Gott U2 Bono Sia Taylor Swift Télépopmusik Paws Dua Lipa Madonna Lucie Vondráčková Mirai
filmserver.cz na Facebooku filmserver.cz na Twitteru filmserver.cz na LinkedIn filmserver.cz na YouTube
musicserver.cz - hudba od začátku do konce
©2010-2024 IMEG s.r.o. | Vyrobil Prolidi.cz
Kontaktní informace | Informace o inzerci | Redakce | Volná místa | Zásady ochrany o.ú. | Mobilní verze | ISSN 1803-6309
Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí článků je bez souhlasu IMEG s.r.o. zakázáno.
Tento server byl v roce 2023 podpořen Ministerstvem kultury České republiky.
smile music: spark | fakker | czech blade | musicserver | full moon | xplaylist | day after | filmserver | webglobe
Zavřít reklamu