Festival Hodokvas prešiel od minulého roka pár zmenami. Schudol o jeden deň, svoje časové pôsobenie presunul z takmer konca augusta na takmer začiatok júla a aj vďaka novému zástrešiu (čítaj: organizátorovi) nám na Slovensko nosí stále väčšie a väčšie mená. Veď kto by len odolal kapelám ako Placebo alebo Korn, ktoré sem, respektíve do blízkeho okolia nezavítajú zas tak často.

Jeden z pôvodných zámerov presunutia termínu (na začiatku júla býva teplejšie) zmarilo tak či tak nepredvídavé počasie 21. storočia, takže mnohí hodokvasníci prichystaní na horúčavy síce trpko oľutovali absenciu teplejšieho oblečenia, ale i tak sa v stredu popoludní aj za mierneho dažďa s pivom v ruke a igelitom na hlave mohol na piešťanskom letisku začať tohtoročný Hodokvas. Anglicko-austrálska gitarovka Howling Bells na seba nalákala prvých festivalcov nielen svojím príjemným vystúpením, ale určite aj prítomnosťou svojej značne atraktívnej speváčky, ktorej priezračný ženský hlások, v niektorých polohách mierne pripomínajúci Bjork, rozháňal kvapky dažďa počas pesničiek ako Setting Sun alebo Low Happening.

Hlavný stage následne ponúkol slovenskú kapelu, ktorá by sa dala nazvať aj zárukou dobrej zábavy - skupinu Polemic. Aj napriek popoludňajším hodinám im nerobilo problém zaplniť a rozhýbať oba sektory pod pódiom a nielen týmto vystúpením si pripomenuli minuloročný skvelý koncert na Hodokvase, ktorý bol nakrútený a vydaný na DVD a na tomto ročníku ho pokrstil spevák z The Locos. Pokrstené DVD putovalo do publika, spevák sa podelil o pár teplých slov, ktorým ale po španielsky takmer nikto nerozumel a skákalo sa ďalej.

The Locos sa takisto predviedli na Hodokvase aj minulý rok a opäť nenechali nikoho sedieť. Ono sa ťažko sedí, keď vám z pódia hrá taký veselý španielsky ska-punk, ale Locos to skrátka vedia naozaj roztočiť. Festival tento rok snáď okrem počasia nepostihlo nič závažné, kvôli pokazenému špeciálnemu autobusu však nedorazili headlineri Static-X a ich čas prevzala slovenská zostava zábavno-bizarného charakteru Horkýže Slíže. "Malá Žužu" alebo "L.A.G Song" sa ozývali celým areálom.

New Model Army ako ďalší z headlinerov síce získali slušné publikum, po čase sa však prerieďovalo a tí, ktorí mali odvahu riskovať svoje miesta, sa odobrali k druhému stageu na elektro-rockovú show susedov z Čiech - Moimir Papalescu And The Nihilists. Tí priniesli so sebou tento rok do setlistu aj nový album "Lewis Neptune", chýbal však saxofonista, ktorý musel byť nahradený Moimirovými samplami.

V prvých radoch pod hlavným pódiom sa už pomaly ale isto začali usídlovať prví Placebo fans a ostrými lakťami si strážili svoje ťažko vybojované miesta. Ich temný čas však ešte nenastal a na pódiu sa zatiaľ inštrumentálne rozozvučili Apollo 440. "Kde je spevák?" Hlas v mikrofóne dostal po chvíli aj vizuálnu podobu a sort of spevák sa konečne zjavil, aby naštartoval ďalšiu z headlinerských shows. Štartovať sa mu však veľmi nedarilo, bránil tomu aj domrvený zvuk, kedy elektronika prehlušovala live nástroje a tak sa stalo, že aj notoricky známe songy ako "Stop The Rock" alebo "Aint Talkin' Bout Dub" v live prevedení stratili svoj náboj a ten im nedodala ani energia, ktorú dával do svojho vystúpenia spevák Apollo 440.

Typickí čierno odení fanúšikovia sa vyskytovali po areáli len v reprezentatívnom počte a jediná hrozivá čiernota, nachádzajúca na nebesiach v podobe škaredých mrakov, sa krátko podvečer vytratila do neznáma. Hviezda dňa a dá sa povedať, že aj celého festivalu, na seba prekvapivo nenechala dlho čakať. Kto očakával glamrockovú show, mal by sa konečne prebudiť a prestať čítať povrchné pseudocharakteristiky o skupine Placebo. "Infra-red" v koncertnom šate odštartoval jeden z naj koncertov Placebo, ktoré sa v okolí Slovenska odohrali. Klasický Molkov nástup á la "wtf am i doing here" sa nekonal. "Thank you ladies and gentlemen of Slovakia, we are the ladies and gentlemen of Placebo." Áno, dočkali sme sa aj pár slov smerom k publiku. Dalo by sa povedať, že v prípade tvrdenia "halové koncerty sú lepšie ako tie festivalové" tu výnimka potvrdila pravidlo. Zhruba 90minútové vystúpenie v sebe zahrnulo koncertné verzie piesní z najnovšieho albumu ako single "Song To Say Goodbye", "Because I Want You" či "Meds", zároveň však zaužívané Placebo vypekačky, ktoré nesmú v playliste chýbať, medzi inými "Every You Every Me", "Special K" či "Bitter End". Toto turné so sebou však prinieslo aj špeciálne lahôdky ako "I Know" alebo "Without You I'm Nothing". Placebo však musí vidieť každý a tak všetci festivalci bok po boku poskakovali počas jedného z mála koncertov Hodokvasu, z ktorého sa neodporúča odísť.

Druhý deň festivalu sprevádzali neustále prehánky, takže v obľube boli kryté pódiá. To hlavné si ako prví obsadili susedia z Rakúska - viacmenej punk-rocková kapelka Julia. Už z diaľky svojim soundom pripomínali svojich známejších nazvime ich kolegov, skupinu Billy Talent. A to najmä spevákovým vokálom či tým frázovaním, ktorým sú Billy Talent charakteristickí. Pod stageom sa objavilo okrem dažďa aj pár ľudí v kapucniach no aj napriek slabej účasti kapela dávala do vystúpenia všetko, akoby hrali pred tisícovým publikom.

Na hlavnom pódiu tiež bolo striedavo oblačno, keď punkrock vystriedali Abuela Loca a po nich Karamelo Santo so svojim energickým reggae ska vystúpením, aby opäť mohli prenechať priestor punku či už v podobe legendárnej Zóny A alebo skvelých Kanaďanov No Means No. Kamarátom do dažďa sa stal druhý stage skrytý vo veľkom stane, kde popoludnie takisto zachvátila punková vlna reprezentovaná britskými Lay Out The Traps a zástupcami nášho pásma v podobe S.P.S a HT. Ska, reggae a punk si podávali ruky takmer celý deň, hlavný stage obsadil Jamajčan Anthony B.

Last Days Of Jesus sa po roku tiež vrátili na Hodokvas a svoje goth-punk vystúpenie na druhom stagei ukončili coverom od Zóny A, songom "Potopa". Tesne pred koncertom Pudingu Pani Elvisovej sa pred potopou či dažďom prišli skryť aj iní účastníci festivalu a mnohí tam aj ostali, lebo PPE je jednou z mnohých slovenských mucholapiek na zábavu. Na hlavnom stage sa už ale chystal Marky Ramone aj s bandou a ako jediný stále aktívny člen Ramones odohral koncert plný energie, ktorou sa vyznačuje jedna z najznámejších punkových kapiel a rozlúčil sa coververziou piesne "What A Wonderful World".

"Ahojte!" zaznelo hromovým hlasom z hlavného pódia a Machine Head spustili svoju show. Metal ovládol pódium i dav, kto mal čím, ten metal. Kapela však paradoxne pôsobila sympaticky, spevák rozdal na želanie pár trsátok a takisto venoval aj pár songov. Jeden bol venovaný Darrelovi Dimebagovi, gitaristovi Pantery a Damage Plan, ktorý bol zastrelený na koncerte, a pieseň, ktorej súčasťou bola aj akustická gitara bola venovaná ľuďom, ktorí majú skúsenosť so samovraždou či smrťou. Set pozostával väčšinou zo starých songov.

Posledné vystúpenie hlavného pódia však patrilo kapele, ktorá mala hrať na Slovensku už minulý rok, no ako si mnohí pamätajú, kvôli kolapsu speváka Jonathana Daviesa sa napokon predsa len nedostavili. Chýry o tom, že nevystúpia ani na Hodokvase sa začali šíriť aj v ten deň na poslednú chvíľu, keď sa objavila informácia, že side gitarista v alkoholovom opojení rozmlátil hotelovú izbu a noc strávil vo väzenskej cele. Škodu však uhradil a vypustený na slobodu sa spolu s kapelou (v ktorej mimo iných hviezdil aj bubeník Slipknotu a gitarista Murderdolls Joey Jordison) zúčastnil pravdepodobne najočakávanejšieho koncertu.

Skupina Korn odohrala prierez všetkej svojej vydanej tvorby. Davies sa naplno venoval show, musel však myslieť aj na svoje zdravie a tak každú chvíľu odbiehal za svojím osobným ošetrovateľom nadýchať sa čerstvého kyslíku. Tradične predviedol aj svoju hru na gajdách, po ktorej nasledovalo bubenícke sólo z piesne "The Blister Exists" od Slipknot. Songy ako úvodná "Here to Stay", singlovka "Freak On A Leash" či "Evolution", novinka z pripravovaného albumu, dostávali publikum do varu. Ku koncu už Davies vyzeral, že mu dochádzajú sily, napriek tomu však úspešne vyše po hodine a pol hrania dotiahli Korňáci svoj koncert do konca vypalovačkou z debutu songom "Blind".

Hodokvas sa ale na letisku predsa len ešte stále udomácňuje. Kým minulý rok sa pokúšal vytvoriť komornú atmosféru, tento ročník sa mapa areálu systematicky rozložila na občerstvenie, stanové mestečko, areál hlavného pódia, vedľajšie pódium (kompletne ukryté pod stanom), ostatné centrá zábavy ako Hip Hop Park, DNB Nights, Café Del Fun, Red Light Stage, Zion Gate či Pm Chillout Stage a iné atrakcie ako napríklad Pravda Stage, ponúkajúci výber kultúry v rôznych formách alebo dokonca futbal či paintball.

Samozrejme, vyskytli sa aj drobné technické prešľapy ako veľkoplošná obrazovka pri hlavnom pódiu umiestnená zbytočne nízko vzhľadom na výšku samotného pódia, nízko boli upevnené aj svetlá v stanovom mestečku, ktoré miesto osvetľovania oslepovali a znemožňovali orientáciu v už i tak dosť chaotickom priestore. Poznávacími bodmi však - ako to už býva - boli kôpky odpadkov, keďže sa stany nedočkali sľúbených vrecúšok na odpad a cisterna na vodu bola tiež pekne od ruky čiže hygiena pred jedlom či po použití "toalety" zabrala s cestou tak 20 minút. Jasné, kto nechce špinu, nech nejde na festival, ale hepatitída číha všade a najmä na miestach, kde opití spolufestivalci ignorujú toi toi búdky a touto svojou činnosťou pred zrakmi ostatných tak mimo iného znižujú popularitu a predaj hotdogov. Všetci sa však pravdepodobne vrátili domov živí a zdraví a môžu sa tešiť na to, čo so sebou prinesie budúci ročník festivalu.

Hodokvas, letiště Piešťany, Slovensko, 4.-5.7.2007