Bratislava sa stáva čoraz navštevovanejšou, hlavne čo sa zahraničných hviezd týka. Možno sú za tým dokonca Slovensko nie práve ospevujúce filmy americkej produkcie nakrúcané v Čechách, ktovie. V podobnom duchu sa totiž niesol aj utorkový koncert Bloodhound Gang - "americkej recesistickej skupiny", ako ohlasovala istá nemenovaná rozhlasová stanica pekných pár týždňov pred udalosťou. Či už recesia alebo značný humus, museli posúdiť všetci na vlastnej koži. Park kultúry a oddychu sa hmýril fanúšikmi rozličného imidžu, radosť pozerať, najmä prvú radu obsadilo prevažne nežnejšie pohlavie túžobne vzhliadajúce na pódium cez tmavé očné linky.

Asi najviac hudby som si užila pri prvej predkapele, sympatických Anglánoch Magic Skool Bus, ktorí zaujali veselou zmesou ska a punku. Spevákov punkový zjav i vokál ostávali síce trochu v úzadí, v speve ho dopĺňal saxofonista. Mňa hypnotizovala najmä basová linka a spevákov úžasný britský akcent, ktorým sa po polhodine poďakoval a odišiel. V publiku sa zatiaľ zišla skupinka najvernejších BHG fans a netrpezlivo sa dožadovali svojej kapely rôznymi, pravdepodobne členov skupiny pomenuvávajúcimi, vulgárnymi pokrikmi ("Kurva, poďme!"). Krátko po ôsmej sa na pódiu zjavil basák BHG Evil Jared, aby vo mne v zápätí zahasol nádej, že už budú začínať a ohlásil druhú predkapelu slovami: "Are you ready to rock?!" Bola som síce ready, ale neviem, ako to súviselo so síce snaživou, ale napriek tomu dosť nezáživnou dánskou skupinou Rock Hard Power Spray. V podstate im to šlapalo, ale asi po tretej pesničke im to šlapalo na jedno kopyto a nezachránil ich ani spevákov vokál v amplióne či duet v podobe krátkeho songu "You Gotta Change The World". Ale k nezáživnosti sa ešte dostaneme a asi po hodine hrania rocková kapela rozlúčila, pohádzala do publika pár svojich plagátov a konečne sa začala prestavovať scéna. Okrem základných nástrojov (bicie, gitary...) pribudol aj mixpult, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, ani nenašiel veľké využitie. Za scénou sa skvela tvár komiksového mužíka s bublinkou na text, ktorý tvoril celú projekciu vystúpenia BHG.

Ako prvý sa v bublinke objavil text "Good Evening sedlaci!" a tým aj krátko po pol desiatej odštartovala skupina svoju show songom "Balls Out". Prišlo mi to značne komické najmä vďaka povesti amerických "celebrít", ktorí sú známi svojim nadhľadom a všeobecnými vedomosťami o inom svete ako je ich milovaná Amerika, konkrétne mi v tej chvíli práve na um zišla Britney Spears, márne tápajúca, kde sa sakra nachádza Austrália. Ale čo má Britney spoločné s Bloodhound Gangom? Minimálne jedno slovko: Show. Pretože ako by ste málo spevu a hudby počuli na jej koncerte, tak tomu bolo i na BHG. Treba však uznať, že krvaví psíci robia lepšiu show a taktiež by bola chyba zabudnúť spomenúť výkon gitaristu Lupusa, oblečeného v drese slovenského hokejového tímu. (Basákovu prítomnosť som sa snažila ignorovať v obave, že by som bola svedkom spontánneho striptízu). Bohužiaľ. Aj k tomu z časti došlo.

Na čo som sa najviac tešila, ak sa to tak dá nazvať, boli single z albumu "Hooray For Boobies". Na moje vyslyšané prianie teda nasledovala "Along Comes Mary", ktorá sa stretla s pozitívnym ohlasom aj v sále. Skóre koncert/show sa spočiatku nieslo v prospech koncertu, to sa však rýchlo zmenilo, keď Jimmy Pop strhol z basáka Evila Jareda tielko a ten si ho so zrejmým nadšením vyutieral do miest, kam slniečko ani vo dne nesvieti a hodil do publika svojim verným. To bolo prvýkrát, kedy som bola rada, že nie som v prvých radách. Neskôr si roztrhal pôvabné spodnú bielizeň, ktorej kúsky tiež skončili v publiku. To bolo druhýkrát, kedy som bola rada, že nie som v prvých radách. Skupina bola očividne so svojimi fans v kotli spokojná, ale neutrálne reakcie publika v lóžach im pripomenuli ľudí z Prahy, tak sa vyjadril Jimmy a napodobil vskutku vierohodný znudený výraz tváre. Prvý náznak zábavy u mňa prišiel, keď Jimmy v závere piesne "I Wish I Was Queer" začal spievať úvod debutového singlu do Franz Ferdinand - "Take Me Out".

A show pokračovala. Evil Jared nakráčal s tanierom plným lokší a kačice a 100 euro v ruke a vyzval fans, že ak ich zjedia, dostanú prachy. Našiel sa jeden odvážlivec, no veľkosť a odvaha jeho činu sa ukázala až v závere večera, keď strávil takmer celý koncert na pódiu v márnej snahe napratať do seba obsah taniera. Po krátkej hudobnej pauze v podaní singlu "Uhn Tiss Uhn Tiss Uhn Tiss" (preklad názvu hľadajte v Jimmyho tanečnej kreácii) z aktuálneho albumu "Hefty Fine" a songu "Jackass" nasledovala kultúrna vložka v podobe Jimmyho interpretácie "Enjoy The Silence" od Depeche Mode. Hoc aj recesisticky naladení DM fans, náhodne vyskytujúci sa v priestoroch PKO, začali škrípať zubami a ich názor zdieľal aj Evil Jared, ktorý sa pohrozil, že ak ten song bude dnes počuť ešte raz, tak svojho hudobného kolegu poctí spŕškou zo svojho močového orgánu.

Opäť však nastala hudobná vsuvka. Ocenila som najmä "Ballad Of Chasey Lain", ktorú v druhej polovici celkom jednohlasne dospievalo publikum. Po textovo nesmierne zábavnom songu "Three Point One Four" ("I need to find a new vagina.../ It's hard to rhyme a word like vagina") to však Jimmy v sebe neudržal a opäť spustil "Enjoy The Silence" a tentokrát aj s následkami - Jimmyho Evilem pomočené tričko letelo (jak nečakané!) pod pódium, kde sa oň trhali fanúšikovia so silným žalúdkom a ja som bola tretíkrát rada, že nie som v prvých radách. Skupina sa klasicky odobrala do zákulisia a po krátkej pauze prišlo na prídavky. Keďže BHG majú coververzie v obľube, celú verziu prevzatej pesničky tentokrát zahrali od skupiny O-Zone a tou vyvolenou bola "Dragostea Din Tei", údajne jediný metalový song, ktorý poznajú. Znova som sa trochu zabavila. Pri nasledujúcej "No Hard Feelings" Jimmy polaroidom fotil publikum a seba a výtvory opäť skončili v dave. Určite by svojim výkonom potešil aj Chestera z Linkin Park, keď na konci pridal aj refrén z piesne "Crawling". Hudobná časť koncertu sa skončila najznámejším hitom "The Bad Touch", kde si po Jimmyho boku zaspieval aj DJ Q-Ball, Evil Jared konečne zahalil svoju mužnú hruď do slovenskej vlajky a vlajky Jägermeisteru a po jeho odchode zo mňa opadla aj paranoia, že s každým pohybom jeho ruky okolo oblasti pubickej by mohol nastať nečakaný striptíz.

Koncert? Uhm.
Zábava? Aj.
Show? Určite.

Ísť na nich druhýkrát? Možno ak by spravili lepší album a basáka navliekli do skafandru. Setlist bol prevažne založený na singloch z "Hooray For Boobies" (čo mne osobne nevadilo až na detail, že nehrali Mope) a na vypalovačkách z "Hefty Fine". Sála však bola takmer plná, otázne len ostáva, akú časť tvorilo platiace publikum a akú časť "šťastní" výhercovia vstupeniek v súťažiach v rádiu. A až na mierne plechový zvuk bicích v podaní bubeníka Adama "The Yin" Perryho (vypožičaného zo skupiny A) by sa koncert z hudobnej stránky dal označiť za slušný, čo ma vcelku potešilo, nakoľko mimo fanúšikovskej základne sa neočakávali pozitívne ohlasy. Fanúšikovia museli byť nadmieru spokojní. (Či už zásluhou Evila Jareda, ktorý ich začiatkom koncertu ponúkol pár pohármi Jägermeisteru, pár šťastlivcom sa podarilo chytiť tričká vystrelené z praku z pódia, ostatným však stačila aj samotná hudba a pod pódiom sa vytvoril značný kotol.) Svoju "recesistickú" povesť posilnili aj výrokmi na minuloročné slovenské superstars, schytal to napr. Tomáš Bezdeda, Miro Jaroš alebo Martina Šindlerová. Bloodhound Gang teda potvrdili, že si svojich fanúšikov cenia a tí sa patrične bavili, čo je pre kapely, ktorí kladú väčší dôraz na show, v podstate priorita. A vzhľadom k tomu, že bol Valentín, to ešte napriek všetkým nechutnostiam bolo asi jediné miesto, kde sa mi od atmosféry nezdvíhal žalúdok.

Setlist: Balls Out, Along Comes Mary, I Wish I Was Queer So I Could Get Chicks, Take Me Out, Uhn Tiss, Jackass, Enjoy The Silence, Ralph Wiqqum, Ballad Of Chasey Lain, Foxtrot Uniform Charlie Kilo, Three Point One Four, Enjoy The Silence, Fire Water Burnt, Magna Cum Nada, Dragostea Din Tei, No Hard Feelings, Crawling, The Bad Touch

Bloodhound Gang, Magic Skool Bus, Rock Hard Power Spray, Bratislava, Slovensko, 14.2.2006