Dva dni pred Vianocami sa do chladnej veternej Bratislavy prirútila znovuobnovená hiphopová zostava The Fugees. Ohlasovaný najlepší koncert tejto jesene sa však kvôli problémom s vízami posunul z 29. novembra na 22. december tohto roka a tým sa stal zároveň aj veľmi hodnotným darčekom, teda aspoň pre tých, ktorí ešte zohnali lístok. Nebolo veľkým prekvapením, že na trio v zložení Lauryn Hill, Wyclef Jean a Pras Michel čakala značne zaplnená hala. S úderom ôsmej hodiny sa na pódiu objavila predkapela - dvaja MCs a jeden DJ vystupujúci pod spoločným názvom Kontrafakt. V úvode sa nie práve uverejniteľným, im však vlastným slovníkom posťažovali na odposluch a začala sa ich hodinová show. Pri piatom songu na pódium pozvali ďalších hudobníkov, skvelého klavíristu Mariána Čekovského a o nič horšieho bubeníka Martina Valihoru, ktorí aspoň z môjho pohľadu spríjemnili čas čakania fanúšikom The Fugees, ktorým nebolo vystúpenie Kontrafaktu po chuti. Škoda len, že aj počas predkapely nevyužila technika možnosť dvoch veľkoplošných obrazoviek, aby aj vzdialenejšie publikum malo možnosť sledovať hru hudobníkov. Kontrafakt je príznačný svojim vyjadrovaním, ktorý jednu skupinu ľudí značne odradzuje (predsa len je záslužnejšie vymyslieť text s bohatšou slovnou zásobou ako obmieňať päť nadávok a spoliehať sa na fakt, že vieme o čom), nedá sa mu však uprieť, že si za dobu svojho pôsobenia stihol vybudovať svoju fanúšikovskú základňu a isté meno.

Po odchode Kontrafaktu nasledovala krátka pauza, kde už všetci naťahovali uši, či nezačujú nejaký úvod v podaní sóla Lauryn Hill, no nič také sa neudialo. Na pódiu sa však zjavil DJ so svojim asi polhodinovým setom obsahujúci napr. "Encore" od Jay- Z a Linkin Park. Publikum ho prijalo s nadšením, no napätie sa zvyšovalo. DJ set vystriedal záhadný človek zahalený od hlavy po päty a prispel svojim krátkym rapovým vystúpením. Krátko po pol desiatej hala konečne privítala Wyclefa a ten svojím "Jump, jump!" priviedol ľudí do maximálneho varu. Pri druhom songu vzal do ruky gitaru a pesničkou "Redemption Song" nás preniesol do príjemnej reggae atmosféry. Napadlo mi, že ak sa za tých sedem rokov na niečo oplatilo čakať, tak to bola jeho hra na gitaru. K songu "How Many Mics" zavítala už aj Lauryn a Pras. Trojica na pódiu pôsobila naozaj zohrane a nedal sa postrehnúť ani len náznak dlhého odlúčenia. O najväčšiu show sa však staral Wyclef, ktorý najprv pekne požiadal fotografov pod pódium, aby nezavadzali fanúšikom (a kopol do vzduchu na náznak smeru, ktorým ich posiela), následne na to skočil do publika a tancoval spolu s nimi. Lauryn dostala priestor v nasledujúcom songu a potom ju znova vystriedal Wyclef s gitarou, čo tvorilo asi najvydarenejší prvok koncertu. Tí zdatnejší v jeho hre spoznali melódiu piesne "911" (duetu s Mary J Blidge) a tí ostatní pieseň spoznali, keď ku svojej hre pridal aj spev. V závere mu vypomohli aj vokalistky a svojim výkonom zanechali podaktorých v tichom úžase. Z komornej atmosféry nás vytrhol Pras, aby spolu s ostatnými predviedol svoj sólo hit "Ghetto Superstar", pôvodne duet so speváčkou Myou, ktorý opäť postavil na nohy celú halu. Tentokrát sa do davu vrhol on, kým Clef sa opäť santanovsky chopil gitary. Hala sa pri ďalšom songu na Wyclefove požiadanie ponorila do tmy a za svetiel mobilných telefónov poprial veselé Vianoce a spustili asi najznámejší hit "Ready Or Not".

Koncert bol veľmi zaujímavý svojou dynamickosťou, kedy sa hala z hiphopovej masy ľudí premenila na tanečný parket či na pohodlnú obývačku, čo sa dalo zachytiť napríklad pri "Killing Me Softly" v doprovode kláves alebo pri ďalšom Wyclefovom gitarovom majstrovstve - "No Woman No Cry", coververzii od Boba Marleyho. Po trefnom príhovore zahrňujúcom názory na Georga Busha a vojnu ("and I said 'STOP THE WAR!'") odpálil Clef ďalší zo svojich úspešných sólo singlov "Perfect Gentleman". Ten doslova postavil na nohy celú Inchebu. Dokonca sám Wyclef odspieval song v hľadisku a doprial si prechádzku medzi publikum, ktoré malo lístky na sedenie. Samozrejme sme sa k záveru dočkali aj piesne "That Thing", sólovky Lauryn, ktorá aj ako malé žieňa s úžasným hlasom dokázala, že v porovnaní so svojimi partnermi v kapele v ničom nezaostáva a navyše má schopnosť vydať zo seba tóny, ktoré vás privedú do úžasu a prenikajú až do špiku kostí. V atmosfére malého klubu sme znova privítali Wyclefa s gitarovou verziou "Wish You Were Here".

Koniec samotného koncertu tvorila skladba "The Score" z rovnomenného úspešného albumu a v jej závere menší prídavok v podobe refrénu piesne "We Will Rock You" od Queen. Bolo niečo pred polnocou, no klasický koniec sa nekonal. Wyclef ostal na pódiu a zavolal tanečnú skupinu Street Dance Academy, ktorá ohúrila svojou asi dvanáctiminútovou choreografiou. Vzápätí sa však do tanca vrhol aj Clef a koncert sa premenil na akýsi street dance battle. Hala pomaly začala vyľudňovať, stále sa však tancovalo a ešte aj keď sa Street Dance Academy rozlúčila, tak Wyclef vyhlásil afterparty a na pódiu sa zjavila ďalšia slovenská hiphopová zostava H16. Mne však stačilo a s malou dušičkou som opustila priestory Incheby. Kto čakal čisto hiphopový koncert, mohol byť sklamaný. Ale nebol, pretože určite dostal omnoho viac. Mohla by som dokonca s určitosťou vyhlásiť, že ak by sa Wyclef rozhodol spraviť koncert, obsahujúci iba gitaru a doprovodný spev, zožal by rovnaký úspech ako v tento večer celá skupina. Potešujúcim faktom taktiež bolo, že Fugees a ich crew sa na Slovensku naozaj páčilo, o čom svedčila aj spoločná zábava v závere koncertu spoločne so Street Dance Academy. Na Fugees sa teda počkať oplatí, zvlášť ak hrajú na Vianoce. Môžete si byť potom istí, že ak budete poctivo hladovať a čakať pred halou, uvidíte Wyclefa, Lauryn aj Prasa.

The Fugees, Kontrafakt, Bratislava, Slovensko, 22.12.2005