Tublatanka vydala v posledních měsících nejen výborné nové album "Uprostred chaosu", ale postupně také svá první řadová alba na vinylu i CD. Čin to byl jistě chvályhodný, protože tyhle desky častokrát už nebyly dostupné, a pokud ano, pokulhávala kvalita.
© OPUS/Warner Music Nyní vychází prvních pět řadových alb ve speciálním 5CD boxu "Tublatanka Tribute", pořídíte ho i
v našem shopu. Nahrávky "Tublatanka", "Skúsime to cez vesmír", "Žeravé znamenie osudu", "Nebo-Peklo-Raj" a "Volanie divočiny" formace natočila v původní sestavě Ďurinda - Horváth - Černý. Komplet obsahuje celkem třiapadesát zremasterovaných písní.
"Prvých päť albumov rockovej skupiny Tublatanka, ktoré nahralo zakladateľské trio Ďurinda-Horváth-Černý je pozoruhodným hudobným, ale aj spoločenským dokumentom búrlivých deviatich rokov ich hudobnej spolupráce. Kapela prešla tým najlepším a najprirodzenejším spôsobom z pozície amatérskej skupiny koncertujúcej na klubovej scéne po doslova hviezdnu skupinu vypredávajúcu štadióny a amfiteátre po celom Československu v 'image' slovenských ľudových krojov. V medziobdobí všetci členovia vrátane textára a manažéra Martina Sarvaša dokončili vysoké školy, sprofesionalizovali sa a okrem slovenského Opusu stihli vyskúšať aj fungovanie v nových ekonomických podmienkach, po období nežnej revolúcie 1989, v českom Supraphone, či Tommu Records. Vždy ich sprevádzal cit pre rockovú pesničku, ktorej nechýbala nekompromisnosť a rebelstvo, ale ani silná melódia a civilné texty, z ktorých viacero sa zapísalo do pamäte nejednej generácie," píše Juraj Čurný v bookletu, který přináší i spoustu dobových fotek a textů.
I
Maťo Ďurinda na tohle období vzpomíná v dobrém:
"Pre mňa to boli najlepšie roky mladosti a hudobného vývoja. Som rád, že som v tom období spoznal spoluhráčov Paľa Horvátha a Ďura Černého, s ktorými sme si navzájom sadli a hudobne rozumeli. Na skúškach nám tvorba vlastných pesničiek a nácvik išiel rýchlo a ani sme sa nenazdali, už sme mali hudobný materiál na ďalšiu novú LP platňu. Koncerty na dlhých turné po celom Československu sme si naplno užívali, a čo najviac sme sa chceli početným fanúšikom zavďačiť poctivými koncertami. Vtedy sme boli mladí a stíhali sme toho veľa. Každý študoval vysokú školu, mal svoju frajerku, nacvičovali a nahrávali sme piesne, mali sme veľkú partiu kamarátov a skoro každý večer sme sa stretávali na pive."