Dlhé obdobie od autorskej prvotiny však nebolo zapríčinené umeleckou pasivitou hudobníčky. Jana Vébrová tento čas naopak využila a sústredila svoju pozornosť na iné, nemenej osobité projekty. Spomeňme zavše spoluprácu s divadlom Lenka Vagnerová Company či s orchestrom súčasnej hudby Agon, ktorý okrem iného zhudobnil básne Ivana M. Jirouse či prearanžoval skladby Pavla Zajíčka.

V každom ohľade je album "Kameny ze dna" počinom, ktorý neprichádza z ničoho nič, lež vzniká postupne; jeho kontúry sa formujú a odokrývajú v pomalých, pozvoľna sa vyvíjajúcich tvorivých procesoch. S debutom "Kykyrý" síce nie je v úplnom protiklade, čo je dozaista dobre, nachádza sa však niekde inde a ďalej. Výrazom, poetikou či hudobnou prepracovanosťou.

Nutno dodať hneď v úvode, že tomu veľmi významne prispel producent Ondřej Ježek, ktorý sa na poli alternatívnej scény cíti ako ryba vo vode, a na platni to zúročil s nesmiernym kumštom, citom, a vynaliezavosťou.

Všetky tieto kvality vyčnievajú snáď úplne najvýraznejšie v balade "Štědrý den". Odvážne drony, navrstvené hlasy a drobné aranžérske detaily na ploche Erbenovej poézie z predminulého storočia majú v sebe úžasne silný a podmanivý náboj, nehovoriac o interpretačnom vklade hosťujúcich hudobníkov Alexeya Aslamasa (husle, viola), Petra Tichého (kontrabas), Jana Jiruchy (pozauna), Michala Nejtka (piano), Aliaksandra Yasinki (akordeón) a Miloša Dvořáčka (bicie, perkusie).

Na prvé počutie to nemusí byť samozrejmé, ale pri bližšom nahliadnutí do duše platne vystupujú "Kameny ze dna" ako Vébrovej veľmi osobná výpoveď a sebareflexia. Umelkyňa žijúca v severných Čechách koncipuje album ako obraz analógie prírodného s intímnym.

"Sedmnáct let jsem bydlela na vodním mlýně v Hrádku nad Nisou," opisuje a dodáva: "Vnímala jsem tento živel a prožívala všední činnosti i přírodní děje s ním spojené... Naší oblíbenou, až archeologickou aktivitou bylo lovení kamenů a vodou ohlazených a obrušovaných střípků ze dna. Metaforicky se dá tento rituál přenést i na osobní sebereflexi. Podobně jako saháme na dno řeky, tak můžeme sáhnout i na dno své duše a sebrat na něm nějaký střep, kamínek, šutrák, vyndat jej nad hladinu, přečíst si jeho příběh, který někdy může být veselejší a jindy smutnější."

Motívy prírody sú na platni neodmysliteľne zastúpené. Skladby s jej tématikou majú vo svojej podstate meditatívny, hudobne celkom striedmy charakter ("Břízy", "Padá listí"). "Kameny ze dna" však majú niekoľko výrazových polôh, tvárí a kontrastov. Je zrejmé, že Vébrová chcela stvárniť "obrazy" ľudského života v celej komplexnosti, pričom svojráznosťou a úprimnosťou, ktorou tak činila, to albumu iba prospelo.

Platňu otvára variácia na moravskú ľudovú pieseň "Bože můj" inšpirovaná verziou Vladimíra Václavka a Josefa Ostřanského z deväťdesiatych rokov. Vystupuje ako tichá a prostá modlitba. Spolu so záverečným titulným epilógom dodávajú novinke príjemný a logický rámec. Silne osobný a intímny rozmer je však ešte väčšmi patrný v piesňach "Třesu se" s výraznými rytmickými vrstvami, "Doma" či eroticky ladenej "Radim".

Ďalšiu skupinu tvoria hudobne expresívne a dômyselne prepracované skladby ako "Písečný vítr" či "Cilková", kde je ľudový výraz akordeónu nekonvenčne a vkusne pretkaný vstupmi bicích takmer v duchu free jazzu. "Zhublá lásko" zas vyžaruje sviežimi a podmanivými harmóniami. O tom, že Vébrová dokáže pracovať aj dlhšími hudobnými plochami, svedčí ďalšia Erbenova balada na albume "Holoubek", ktorá je výborne vystavaná, archaicky výpravná a členitá.

Druhý album Jany Vébrovej "Kameny ze dna" je v každom smere poctivým sústom plným osobitosti, hĺbky, symboliky a rozmanitej, nebanálnej muziky. Hudobníčka na ňom predstavila závažnú umeleckú sebareflexiu významne obohacujúcu domácu alternatívnu hudobnú scénu. Trochu idealisticky vzaté potvrdila, že svojráznosť a opravdivost výrazu v spojení s dômyselnosťou a inteligentnými aranžmi môžu byť stále kvalitami, ktorými možno zaujať, upútať a očariť. Patrí jej za to veľká vďaka a rešpekt.