Muzikanti si často volí více pseudonymů, aby odlišili své tvůrčí tváře. I vy to tak máte - Pjoni je dle vás elektroakustičtější, víc improvizovaný a konceptuální, Isama Zing naopak klubovější a do velké míry postavený na beatech a rytmice. Co bylo tou prvotní pohnutkou, že Pjoni vám už nestačil?

Mal som pocit, že Pjoni si so sebou nesie už príliš veľa konotácií, chcel som vydať hudbu pod menom, ktoré nebude mať kontext. Pôvodný plán bolo rozdeliť to: pod novým pseudonymom Isama Zing vydávať klubovejšiu hudbu, Pjoni mal ostať viac experimentálny a improvizátorský, ale už som upustil aj od tohto delenia. Pomaly sa dostávam do bodu, kedy by som tie identity najradšej opäť spojil. (smích)

V jednom rozhovoru jste řekl, že při tvorbě elektronické hudby "je jen třeba si dávat pozor, aby tam zůstal i ten život". Co děláte pro to, abyste toho života ve svých kompozicích docílil vy?

Keď človek tvorí hudbu, hlavne v počítači, v jednom programe, ten program mu na podvedomej úrovni určuje spôsob, ako tvorí. Architektúra softvéru prirodzene zvádza ukladať zvuky na mriežku, používať čisté rovné tóny a vydesignované zvuky zo zvukových baniek. Snažím sa si uvedomovať, aké limitácie, alebo vodiace prostriedky mi ten softvér dáva, a idem proti nim. Je mnoho spôsobov, ako sa od toho oslobodiť a tvoriť úplne organickú a živú elektroniku. Ja napríklad často používam, miesto synťákov, akustické zdroje zvukov, ktoré potom rôznymi prostriedkami morfujem, do nových texturálnych, až hyperrealistických podôb. Na poslednom albume zároveň pracujem veľa s nahrávanými zvukmi, nástrojmi a so spevákmi, takže vyvarovať sa sterilnosti bolo o niečo jednoduchšie.

K vaší aktuální nahrávce: tisková zpráva uvádí, že "více než cokoliv jiného je deska 'Blurry AF' především prostředníčkem vztyčeným směrem k tribalismu, který můžeme sledovat v různých hudebních scénách a subkulturách". Co jste tím myslel?

Tá veta potom pokračuje a rozvádza to na celospoločenský kontext. Ale áno, myslím si, že aj v hudbe existuje istý typ žánrovej segregácie. Napríklad väčšina fanúšikov Zrní málo pravdepodobne zavíta do Ankali a naopak. Aj v samotnej elektronickej scéne existuje tento rozmer, či už je to kvôli tomu, že jedny označujú druhých za príliš komerčných a tí druhí za príliš veľký underground, alebo len čisto žánrovo nie sú otvorení inej hudbe. Jeden z dôvodov, prečo sa album volá "Blurry AF", je úmysel tieto hranice zotrieť a plynulo prelínať. Či sa to podarilo, musia posúdiť poslucháči.

Na každé skladbě z alba s vámi někdo spolupracoval. Byl to záměr už od začátku, nebo tento koncept vyplynul až časem?

Od začiatku som chcel, aby to bol kolaboratívny album, chcel som sa nechať inšpirovať premýšlaním iných hudobníkov a vytvoriť tak snáď bohatšie, pestrejšie dielo. Konkrétne spolupráce vznikli v priebehu tvorby albumu. Každý track si sám vypýtal, s kým chce spolupracovať, a ja som enormne vďačný všetkým, ktorí do toho šli so mnou.

Seznam těch spolupracovníků je více než pestrý. Podle čeho jste si je vybíral?

Podľa toho, s kým som si hudobne a aj osobne blízko, a ako som naznačil v predošlej odpovedi - každý track si sám vybral, s kým chce spolupracovať.

Koho bylo nejtěžší přemluvit, pokud jste tedy přemlouval?

Našťastie som nemusel nikoho prehovárať.

A která z těch spoluprací je vám nejcennější, které si nejvíc vážíte?

Všetky sú pre mňa veľmi cenné, vážim si čas a energiu, ktorú do toho tí ľudia nezištne vložili. Je radosť mať tak talentovaných a srdečných kamarátov.

V tracklistu jsou i dvě romské balady zpívané Irenou Pokutovou a Bélou Pokutou. Co vás na romské muzice fascinuje?

Na rómskych ľudových piesňach (hlavne baladách) ma fascinuje tá hlboká surová emócia, ktorá vám ide roztrhnúť srdce. Fascinuje ma to už veľmi dlho. Je to niečo enormne vzácne a žiaľ to asi vychádza z autentickej bolesti a ťažkého života, ktorý tí konkrétni speváci žijú. Rozhodne to nie je niečo, čo by sa dalo zovšeobecniť na rómsku hudbu ako takú, týka sa to konkrétnych ľudí/hudobníkov. Som veľmi vďačný Jane Belišovej, ktorá tieto piesne zbiera a tvorí bohatý archív, bez nej by postupne upadli do zabudnutia.

Počítáte s některými hosty pro případné živé uvedení desky?

Bol by som rád, keby sa aspoň jeden dva koncerty so spevákmi z albumu podarili.

Cestujete mezi Prahou a Bratislavou. Jak do vašeho života zasáhl koronavirus? Jak coby muzikant vnímáte protiepidemická opatření a pomoc umělcům v Česku v porovnání s opatřeními a pomocí na Slovensku?

Bolo to veľmi zvláštne, hlavne na začiatku, keď nastúpil prísny lockdown, zrazu sa nedalo cestovať do Prahy. Niečo, na čo som bol zvyknutý ako na samozrejmosť, zrazu nebolo možné a netušili sme, ako dlho to bude trvať. Prvé mesiace pandémie mi naozaj mnoho roboty odpadlo a mal som viac voľna, čo sa musím sebecky priznať, mi aj dosť dobre padlo. Ja som mal to šťastie, že som stále nejakú robotu mal, veľa ľuďom však odpadli všetky príjmy a boli na tom veľmi zle. Keďže sám som o pomoc nežiadal, neviem posúdiť, nakoľko bola dostatočná. Rozhodne však viem, že bola extrémne pomalá a nedomyslená. V českej pandemickej pomoci sa neorientujem dostatočne, aby som to vedel porovnať. Som rád, že na Slovensku vznikla akási vzájomná solidarita a spolupráca medzi hudobníkmi naprieč žánrami, vďaka ktorej boli schopní spoločne zreteľne komunikovať s vládou a korigovať opatrenia.

Co dělal Isama Zing, víme. Co teď dělá Pjoni?

Pracuje na viacerých soundtrackoch k filmom a divadlám a potom snáď bude trochu času aj na prácu na novom albume.