Adela Banášová a Martin "Pyco" Rausch sú na Slovensku v postavení, povedzme, dosť známych ľudí. Moderátorov z FUN rádia preslávilo ich účinkovanie v speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar, kde sa stali neodmysliteľnou súčasťou koloritu akcie od kastingov až po finálové večery.

Veľmi na vás oceňujem schopnosť zhodiť sa, iróniu a humor, ktorý mnohokrát omladina v hale ani nie je schopná pochopiť. Ako sa tvorí scenár finálového večera SHS a čo vzniká na mieste v živom vysielaní?

Pyco: Scenár nemáme vôbec. Ak použijem kartičky pred moderátora, je na nich napísané len poradie spevákov, aby sme vedeli, kto je ďalším v poradí. Všetko ostatné je improvizácia, alebo vopred dohodnuté gesto, ktoré vzniklo brainstormingom Adela-Peter Nunéz-Pyco. Vo štvrtok sa dohodneme, ako tématicky dané kolo obohatíme a počas piatkovej skúšky to skúšame improvizáciou doladiť. Večer nám je jasné, ktorý vizuálny fór má prísť, ale všetko ostatné je čistá improvizácia a tolerantnosť režiséra, ktorý vie, že len takto sa nám môže podariť ťažiť z danej situácie. Nevieme sa naučiť scenár.
Adela: Nemám čo dodať.

FUN rádio si pamätám zo študentských čias v Bratislave. To ale bolo začiatkom 90. rokov... Čo se zmenilo sa za tie roky? Čím by ma teraz FUN rádio prekvapilo?

P: Zmenilo sa výrazne. Vo svojich začiatkoch bolo jediným súkromným rádiom, ako prvé ponúkalo alternatívu pre Slovenský rozhlas a malo príchuť jedinečnosti. Trh sa zmenil a situácia vo svete aj na Slovensku tiež. Priznám sa, po návrate z cudziny, kde som prežil štyri mesiace minulého roka a zvykol som si na Radio Best v Aténach, ktoré mi hudobnou skladbou pripomínalo rakúske multijazyčné FM4, som na Slovensku nenašiel adekvátnu náhradu. Prišiel som o svoje programy a doma si vystačím s cédečkami. Chýba mi len pocit, podeliť sa o ich obsah s poslucháčmi.
A: Ako moderátor cítim, že už sa nekladú také vysoké nároky na "FUNrádiovskosť" prejavu, prejav moderátora sa u niektorých podobá na prejav moderátora v inom rádiu, ale možno to vyhovuje poslucháčovi. Aj ten sa zmenil vo FUN rádiu. Čo sa týka hudby, tú neriešim, som moderátor a nie je mojou prácou sa zaujímať o to, čo odznie pred mojim vstupom a čo odznie po mojom vstupe. Keď mám záujem ovplyvniť poslucháča nejako pozitívne, snažím sa o to obsahom môjho moderovania a nie prezentovaním môjho hudobného vkusu, lebo hudba je vec vkusu a nie nejakej vyššej hodnoty.

Čo najviac pomáha rozhlasovému moderátorovi na televíznej obrazovke? Pohotovosť a schopnosť rýchlej improvizácie?

P: Presne tak. V rádiu sa človek naučí bezprostredne reagovať, to jest prerozprávať aj akútnu situáciu, keď sa vyskytne technický problém, alebo nie je po ruke pesnička. Je to riadna škola, špeciálne vo FUN rádiu, kde sa improvizuje od prvého momentu. Pri prechode to televízie to je pre moderátora veľký bonus.
A: Neexistuje všeobecná formulka. Každý človek je iný a aj nie každý rozhlasový moderátor má rovnaké výhody na TV obrazovke. Mne osobne pomohlo asi hlavne to, že som pred tým pracovala bez vizuálu, naberala som skúsenosti a stihla som nad celou tou prácou získať aký taký nadhľad, preto sa neberiem príliš vážne, určite to nerobí ani Pyco a to je základ tej potrebnej prirodzenosti.

Už ste dostali plyšákom do hlavy? Aký bol stagediving?

P: Stagediving som si vždy chcel skúsiť, ale keď tá možnosť na skúške prišla, dostal som strach. Voľný pád na chrbát nie je nič príjemné, pokiaľ dole nevidíte žiadnu blízku osobu, ktorej dôverujete. Ale akonáhle som to skúsil, tešil som sa na priamy prenos, chcel som to znova. Je to fantastické a narozdiel od bungee vás neistí vôbec nič, len nádej.

Hádzanie plyšákov ma začalo obťažovať potom, čo niekto v závere prenosu trafil Adélu do oka. Otvorene som povedal, že ma to hnevá a o týždeň som v rovnakej situácii dostal do oka ja. A neveril som na náhodu, mal som pocit, že sa ktosi stavil, že jedného z nás trafí. Snáď sa mu potom lepšie spalo.

A: Dostala som veľakrát plyšákom do hlavy, ale keby bol ten plyšák aspoň pre mňa. Občas sa bojím toho, aké návyky decká nachytajú na tých prenosoch, keď raz zablúdia do Slovenského národného divadla, hádam tam nebudú robiť to isté. Stagediving bol skúškou vlastnej odvahy, ale nejako intenzívnejšie sa to nezarylo do mojej emočnej kartotéky.

Viete, že keď som dal do zoznam.sk vyhľadávať články a informácie o vás dvoch, mala Adela 3767 nájdených odkazov a Pyco 252? Drtivá väčšina článkov o Adele je ale bulvárnych... Ako sa vám žije s bulvárom? Mám pocit, že bulvárna tlač negatívne ovplyvnila aj náladu niektorých finálových večerov SHS...

P: Ja mám výhodu, treba vo vyhľadávači alternovať Pico, Pyco, Martin Pyco Rausch a podobne. Bulvár ma negatívne neovplyvňuje, články o sebe čítam a podľa nich si robím názor na daného redaktora či redakciu. V závislosti od toho funguje aj moja eventuálna spolupráca pre budúcnosť. Súkromie však patrí mne.
A: Keď začnete chodiť s niekým známym (pozn.: priateľom Adely je Tomáš Bezdeda, bronzový z prvej série Superstar), tak sa nevyhnete prepieraniu v bulvári a v zásade je mi to jedno, nie je to môj svet. To, že ma niekto rozoberá v tom svojom svete bulváru, sa ma netýka. Samozrejme, že občas niečo zabolí, že občas treba v kompromisnej miere "spolupracovať", lebo vydieranie niektorých novinárov je bežná taktika, ale hlavne to aj rýchlo prejde. Zas nám môžu byť mnohí iní známi ľudia vďační za to, že odlákavame pozornosť od ich súkromia, ktoré občas nechcú riešiť z pochopiteľných súkromných dôvodov, lebo naša spoločnosť je taká, aká je. Ťažko trávi päťročný vekový rozdiel, ťažšie by trávila iné "odlišnosti".

Sledovali ste českú Superstar, či už prvú alebo druhú sériu?

P: Z českej Superstar som videl asi dve kolá na videokazete. Prekážalo mi, že moderátori sa pri dialógu niekedy na seba ani nepozreli a počul som z ich úst len scenár. Ale hodnotiť len na základe tak malej vzorky si netrúfam.
A: Presne tak.

Z Česka to vyzerá, že na Slovensku je Aneta Langerová populárnejšia než Katka Koščová...

P: Rozhodujú pesničky a to, koľkých ľudí nimi osloví. Aneta je na Slovensku populárnejšia a žiadanejšia ako Katka. Ja som však Anete ešte stále neprišiel na chuť. A Katkin album sa mi páči, pretože je presne taký, aký som čakal, keď som ju objavil na gauči počas kastingu a myslím, že spevácky porastie smerom, ktorý mne ako poslucháčovi vyhovuje. Pre mňa nie je dôležitý rozsah, ale emócia a vyžarovanie. Preto ma nikdy neosloví Celine Dion a vyhľadávam Madonnu. Z Anety necítim emóciu, keď ju vidím, ani keď ju počujem. Možno keď bude staršia.
A: To je pravda, ale veci sa v tomto svete rýchlo menia a mám dojem, že až teraz sa Katka dostáva k tomu, čo v hudbe chcela naozaj robiť a držím jej palce. Nie som ale objektívna, lebo Katku mám okrem toho rada ako človeka a hudba Anety Langerovej mi nič nehovorí. Uvidíme, kde budú obe dievčatá o také dva roky.

Zaujímate sa o ďalšiu spevácku dráhu finalistov prvej série? Katka vydala veľmi dobrý album a prekvapila ma slušná úroveň platne Zdenky Prednej...

P: Súhlasím.
A: Aj mne sa páči Katkin album, aj Zdenkin, Samov, ale aj Tomášov. Musíte mi dopriať trochu subjektívnej emócie voči tomu albumu. Vo všeobecnosti sú tieto CD nie výtvorom finalistov, ale tímov ľudí, ktorí sa okolo nich zoskupili, takže výsledky sú napokon odzrkadlením toho, kto mal aké šťastie, či nešťastie na tie tímy ľudí. Samozrejme, že v každom CD je ale aj niečo z nich a to sa asi dosť prejavilo.

Máte vyhranený hudobný vkus? Čo počúvate?

P: Je to naozaj rôzne a náladové. Môj vkus je širokospektrálny a mení sa s pribúdajúcimi rokmi. Rozhodne neuprednostňujem len jeden žáner. Mám rád Mozarta aj Beethovena, tancujem, keď hrajú Chemical Brothers, Daft Punk, Black Eyed Peas, Sean Paul alebo Madonna. Sám doma rád počúvam Tori Amos, Radiohead, Björk, Rufusa Wainwrighta. Celý život ma fascinovali Madonna, Michael Jackson, Prince, moja svätá trojica géniov narodená v rovnakom roku. A každý mesiac niečo nové objavujem a nechávam sa zlákať.
A: Hudba nie je pre mňa témou, potrebujem ju ako sprievod mojej emócie a na to mi stačia tri cédečká a jedno ticho. Čím ďalej tým viac mám rada klasiku, lebo ma nezaťažuje a môžem svoje analýzy presmerovať k niečomu, čo v živote potrebujem riešiť prioritnejšie ako hudbu. Debussy, Chopin a Grieg sú v mojej hranosti v áčkovej rotácií. Celkovo je to ale asi tým, že v umení inklinujem skôr k divadlu, o tom by som sa rozpísala konkrétnejšie.

Ako by ste dvomi slovami charakterizovali každého z porotcov?

P: Toto urobiť neviem, pretože som v znameni váh. Nerád niekoho opisujem alebo definujem, lebo akonáhle to urobím, hneď ľutujem, pretože mi napadnú celkom iné slová, ktoré budu lepšie. Je mi ľúto.
A: Julo Viršík: Nadhľadový člen, Jana Hubinská: Zodpovedná pani, Paľo Habera: Bod zlomu, Laco Lučenič: Záverečný vyrovnávač.