moj naor (mm, 31.05.2008 21:50) Reagovat

Colour & The Shape je jednoznace najlepsi album FF a to mam okrem neho napocuvany len ten prvy album. Nepotrebujem si vypocut dalsie ked viem ze toto album nebude prekonane ani There Is Nothing Left To Lose (s popovym hitom Learn To Fly), One By One, In Your Honor, Skin & Bones a Echoes, Patience, Silence & Grace. Vsetkych 13 trackov z povodnej verzie do seba vyborne zapadaju. Uz len ked si zapnem album od sameho zaciatku si s chutou zacnem spievat spolu s Daveom cely album. Na uvodnu kratucku 'Doll' som si musel najprv zvykat, ale nakoniec som ju prial a preto ju povazujem za vyborny preddavok pred uvodnym opravdovym vypalovakom 'Monkey Wrench' ktory ma zakazdym dostava do varu. Cisty nefalsovany punk rock. Tretia 'Hey Johny Park' ma zaujala vokalnou linkou a ma 100% hitovy potencial. 'My Poor Brain' (Moj chaby mozog :D) sa zacina zas dos chaoticky, ale potom sa to upravi a vykluje sa z toho vyrvavacia pecka! Na pätku 'Wind Up' som si este stale velmi nezvykol lebo tuto skladbu moc nemusim, hlavne tu vyrvavaciu cast. Sestka 'Up In Arms' s genialnym zaciatkom a pokracovanim to vsak upravi. Pat navyse vystruha skvele, hoci kratke solicko. Skladba prefrci a ide track (predpokladam) venovany Kurtovi Cobainovi - 'My Hero'. Na ceknito je aj klip k tejto skladbe kde su zabery s Kurtom. Malem sa mi slzy do oci tlacia ked to pozeram :( Po tejto smutnej hitovej vecicke nasleduje odlahcujuca 'See You'. Hoc' som si na nu takisto tazko zvykal, uznal som ze sa tam celkom hodi, aj ked ju spolu 'Wind Up' aj tak povazujem za najslabsi kus na albume. Deviatka 'Enough Space' je nabita energiou, Daveovym oblubenym vyrvavanin v refrene a hitovym predpokladom. Po tejto vecicke nasleduje intimna a nadherna balada 'February Stars' ktora by mala byt takisto venovana Kurtovi (kedze sa narodil vo februari a bol hviezdou velkeho kalibru). Smutna atmosfera, preciteny spev v pomalsich pasazach a v tretej minute pritvrdenie na gitarach a konecne refren. Proste maximalne podarena a vyborna vecicka. A po nej nasleduje snad hitovka ktoru hviezdnu karieru FF nakopla - ano, hovorim o megahite 'Everlong'. Naprosto chytlavy refren a co vlastne k tomu dodat? Hit ako hovado, bez diskusii. Za nou nasleduje prekrasna balada 'Walking After You'. Milujem tuto pesnicku, Daveov spev z ktoreho mam vzdy zimomriavky. Ako balada najlepsia na albume a aj vobec jedna z najlepsich od FF. Genialna pesnicka proste. A za touto precitenou baladickou nasleduje zaverecny track. Track, ktory nemohol byt vybrany lepsie, ako na zaver. Ano, je to 'New Way Home', pesnicka ktora jednoducho patri na koniec hocakeho albumu FF, vyberovky, various kompilacii. Strednotempova pasaz, pomala pasaz a potom rychla, vyrvavacia pasaz. Co viac dodat. Genialna bodka za tymto genialnym albumom.
Takto som vam nejako opisal moj vztah k tomu album, ktory je vlastne zo 100% posiaty samimi hitovkami (uznam aj ten Wind Up a See You :D). Keby nase blbe radia (hlavne Expres, posielam pozdrav) hrali hitovecky ako Everlong ci Hey Johny Park, tak nemam vyhrady. Dave a kapela mozu byt na seba velmi pysny ze nahrali a vymyslely tento fantasticky rockovy albumik. Nedam nanho dopustit. Kto to pocul, vie o com hovorim. Kto nie, nech si ho ide okamzite kupit alebo hoc' aj stiahnut, je to jedno. Zarucene ho dostane. Preto tento album spolu s prvym predstavuju pre mna to najlepsie co FF vytvorili a dalsie albumy mi to uz nedokazu evokovat, hoci aj tam su dobre pesnicky. Takze C&TS forever and ever a nezaobstaravajte si tuto recenzovanu verziu, je to zbytocnost. Narusa to koncepciu albumu. Iny koniec ako 'New Way Home' je pre mna nepredstavitelny a nestravitelny. Radsej si tie pesnicky zozente ako spominane EPcko alebo single. To je odo mna vsetko, dakujem za pozornost, viva Foo Fighters :)